Hor sa, slovenskí sedliaci, mešťania,
k nám sa pripojte i verní zemania.
Všetkých nás klamú tí bývalí páni,
radi by ešte panovať nad nami.
Hoj, za krv našu, za naše peniaze,
s Maďarmi panštia, nám kujú reťaze,
nás za otrokov, za hovädá majú,
na snem, na vidiek maďarčinu pchajú.
Cudzou nás rečou chcú klamať a zvádzať,
ako s hovädy bez umu zachádzať.
Len vtedy sa nám dávajú za bratov,
keď máme voliť na snem ablegátov,
vtedy slovenskou rečou ti sľubujú,
a po maďarsky v srdci zradu kujú.
bo každý s čertom v kaluži sa váľa.
Každý maďarón zlodej, cudzoložník,
krivoprísažný, satanský bezbožník.
Každý špiónom, sudcom je i katom,
nikdy ten nebol a nebude bratom.
Bo kto raz zradí národ si a vieru,
z toho už Pán Boh potom stratí mieru.
Taký už ide na zlomkrk do pekla,
a kuše bratov ako saňa vzteklá.
Pokoj a svornosť bude ti spomínať,
a v srdci Boha i božích spomínať.
Lásku má v ústach a putá hotuje,
na šibeniciach Slovákov morduje.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
reklama
