Ani som verený, ani nemám ženy,
len som tak vyrástol ak javor zelený.
Na vysokej hore pri pramennej vode,
vo hmle a na daždi a v slnca pohode.
Vo víchre a búri a grúňov trasení,
v čiernych drozdov speve a rannom rosení.
Rástol som nad bukom, nad jelou zelenou,
nad smrekom voňavým, pod skalou strmlenou.
Pod šuchotom čiernych orlov a oblakov,
pod zorou a dúhou vo kraji zázrakov.
Rástol som pod okom Boha najvyššieho,
pod srdcom božiča a matere jeho.
A v dychu holuba, čo z úst jeho letí,
Rastejem od božích bôľov a nárekov,
rásť idem vo krásu a radosť vek vekov.
Rásť vo mladosť večnú a zvoľu srdečnú,
slobodu a vládu v Bohu nekonečnú.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
reklama
