Odkiaľže ste, pán môj drahý? Kto vám otec, mať?
či vás kráľom aj anjelom a či bratom zvať?
Tvojho Boha, tvojho rodu a tej hory syn,
zov ma bratom, zov ma milým, k srdcu ma priviň.
Rada by ťa, orolime, rada v srdci mať,
ale beda holubici v búrke s tebou hrať.
Krídlom mojím nado búrku v nebo uletíš,
vidom všetkých zniec božích tam sa utešíš.
Rada by ťa, slnce moje, rada milovať,
ale beda holubici v slnce pozerať.
Len ty pozri, duša moja, priam ti budem kvet.
bude z očú holubice svietiť slnca svet.
ale otec a i mati musia o tom znať.
Znajú otec a i mati, lebo Pán Boh zná,
on mi zistí, čo mi sľúbil, že mi teba dá.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
