ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čieže je to jarné žitko pod horami?
Vybili ho vrané kone podkovami.
Hej, vybili, vydubili slovenskú zem,
keď pohanov a tyranov Boh poslal sem.
Zišla zeleň – pohánočka, zelená je,
trhajže ju, duša moja, voňavá je.
Skočila som do záhradky, skočila som,
odtrhla som tri ružičky, voňala som.
Kvitni, vôni, trojružienka, srdcom mojím,
azda Sloveň i Slovena ešte zhojím.
Okolo mňa svet slovenský, okolo mňa,
ako vtáčik jarabáčik okolo pňa.
Vták nad vtáky-jarabáky nad všetek svet,
nado hory, nado zory, nad nebo vzleť.
Kvet nad kvety krásonety nad samkrasie,
nad všekrásy, nad všečasy pravekom vieť.
Hlas nad hlasy, hudbojasy nad nebozon,
nad nebeských druhov zbory božstvom zazvoň.
Vták nad vtáky-jarabáky holub sivý,
žalmujže žalm nad priepasťou žiaľodivý.
Že okrotne odobratne bes pradivý
a krás krasin prabožstva syn zakrásoní,
starec večný, Ot srdečný zamladoní,
trojsvet Slavian v trojkvet božian rozkvetoní.