V božom svete štyri kvety
a tie kvety vo dva svety
a tie svety vo dva lety.'
Po tých svetiech vetry vejú,
čo dovejú, to zasejú,
čo zasejú, to zavejú.
V jednom svete vietor horí,
čo zaseje, to vymorí,
v druhom svete jeden šiator,
veje vietor ako piator,
kde zaveje, zašumeje,
ľadom mrzne zanemeje.
Tie dva svety vo dva lety,
medzi nimi kvietok stojí,
a to kvietok maľovaný,
kvietok svietok vo dve strany.
-Keď ten kvietok hviezdou svitne,
keď ten svietok kvetom skvitne,
jeden vietor svetom zveje,
svet v Boh očku spanničeje.
Svieť, horosvet maľovaný,
kvietok svietok vo všetky strany.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
