ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V lône Tatier nebotyčných Stojí hrdý Velikán; Ku oblakom, k hviezdam jasným Pne sa kráľovský Kriváň. On Kriváň vrch veľký, pyšný, Storočia tak stojí sám, Pod ním domky jak by stado, A sťa pastier stojí chrám. Silné čelo pevná kryje Skala, jedle a duby, Jedon z týchto rachot hromu, A však jeho nezhubí. Na ňom hore vo skalinách Sídli kriedlatý sokol, V nad oblakoch vo výšinách Kruhy točieva orol. Nad Kriváňom často čierne Mrákavy sa sháňajú, Nehne sa však, trebárs mračná Hromy doňho metajú. A tak, jak ten Kriváň stojí, Tak slovenský národ náš, Kriváň nebotyčný nad ním Od vekov už drží stráž. Jak on veľký, tak veľké sú Slávske rody, slávsky kmen, Stojme bratia tak vo viere, Jako v búri Kriváň ten. Viera keď nám bude riadiť V niadrach našich rodocit, Tenkrát bude Kriváň veľký Náš a nášho rodu štít.