ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Badám ťa, badám po vôni Mäkučkej maznúchu trávy! Darmo — kdekoľvek si v tôni Zrak môj ťa nájde čäkavý. Kdežes o kvietku kochaný? Aj! tu vykúka — jak milý!… Jak ja samotný, neznaný, Túli sa v tienu mohyly. Vítaj na mieste želanom Vesny nádobný miláčok! Skvieš sa v blesku malovanom Sťa jasný noci mesiačok. Ó! dám prítulok ti milší, Kolibu zrobím ti z krovia, Budeš mi kvietok spanilší, Tu chýžka pred srieňom ťa schová. Na pestrom kvieťa čalúne Budem si sedeť veselý, Budem vás mať oboch na ume, Dumať o milej čas celý. Poviem, z jakej pobúdky Divá pustina nás vábi: I prečo cit náš nie prudký Nehľadá svet ten chabý. Lež ty tak pekný i svieži, Moja ťa ľúbi milenka, Od oboch hold jej náleží, Ztrhnem! i zviažem ťa do vienka. Vyrvem, vsadím do nádoby, Slzami skropím lístky tvoje… Dvoch milencov, dve ozdoby, Budem si chovať oboje. O čo za rozkoš veselá! Videť Rozinu svevoľnú… Oči rozkoše podelia Rozkoš v duši mej nevoľnú. Túli tvár do mňa milunkú, I hubičkou ju zakrýva, Lež ty dobu tak krátunkú Žiješ a ona tak tklivá. Ona tak dobrá i tklivá Neschváli tej nepeknosti, Možná divno sa zadíva? No to až budú jásoty! Už ťa neztrhnem kvietku vrúci, Zimnou poj rosou sa z lesu, Tok slzí horký, horúci I tvoje ho lístky neznesú.