ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

K meninám moecenáša r. 1864 prednesená

Stručný výňatok z národnieho kalendára matičného r. 1867.

Juraj Tvrdý, narodil sa v Žiline v hornom Trenčansku dňa 5. júla 1780, z otca Juraja Tvrdý, tamejšieho poctivého mešťana a matky Anny rodenej Rajčáni.

Počiatočné a gymnasialné školy odbavil v rodisku svojom, odkiaľ roku 1797 prijatý bol za klerika biskupstva nitranského a r. 1802 ešte jako študujúci bohoslovec, kroz tehdajšieho biskupa nitranského Františka Fuchs, za obradníka vymenovaný.

Roku 1803 bol kroz tohože biskupa na hodnosť kňazskú vysvätený, u jehož boku, keď sa totižto Fuchs, na novozaloženú arcibiskupskú stolicu jágerskú, čo prvý arcibiskup povýšený, z Nitry do Jágru presťahoval, i na potom zotrval, bol mocou biskupskej pravomocnosti medzi kňazských údov dioecese jágerskej vteleným. Avšak túžba za domovinou neuspokojila jeho ducha, a preto rozžehnal sa s arcipastierom svojím, do predošlého biskupstva sa navrátil. Po návrate z Jágru ustanovený bol J. Tvrdý za podsprávca semeniska nitranského, odkiaľ ale r. 1805 ku svojemu bratrancovi farárovi do Drietomy ku duchovnej správe sa odoberúc, roku 1806 na uprázdnenú faru vo Visolajoch za farára vymenovaný bol.

Jako farár visolajský dostal 19. apríla 1808 od gr. z Aspremont-Lyndenu presentu na faru mestečka Púchov, kam i začiatkom mája tohože roku sa preniesol.

Jurajovo blahoplné účinkovanie v Púchove neostalo dlho svetlom pod nádobou skrytým. Roka 1816 bol vyznačený úradom vicearchidiakona okresu pruščanského a r. 1832 obdržal dôstojnosť skutočného kanonika pri hlav. chráme sv. Emmerama v Nitre, jako i vznešený úrad seminárskeho rektora. R. 1835 dostal hodnosť čest. opáta blah. P. P. Marie z Jástu; r. 1814 stal sa kustosom hl. chrámu nitr. roku 1847 tohože chrámu kantorom, roku 1853 slávil svoje druhotiny kňazské, r. ale 1859 postúpil na štallum lektor-kanonika pri tejže kapituly, a čo taký, dňa 23. novembra 1866, v 85. roku blahodarného účinkovania život časný s večným zamenil.

Meno Juraja nášho nepatrí síce medzi vychýrené mená štátnikov a politikov veku terajšieho, ovšem ale zaujíma čestné miesto medzi prvými národovcami našimi, ktorí si svojím nepoškvrneným životom, všestrannou učenosťou, horlivým kriesením ducha národnieho, čistotou vlasteneckého smýšľania, pevnotou a stálosťou charakteru, prospešným účinkovaním na poli cirkevňo-národnieho vyviňovania, bezúhonnou obetovavosťou a dobročinnosťou verejnú česť vydobili na milom našom Slovensku.

Juraj náš sťa príkladný dľa srdca Božieho kňaz skvel sa vo sl. sbore kapituly nitr. čo hviezda prvej velikosti, sťa verný a vďačný syn matky Slávie, poznajúc potreby a nedostatky národnieho života stal sa veľkodušným jeho dobrodincom, ozdobou a chlúbou slovenského národa našeho, obetujúc behom blahodarného života svojho vyše 42.000 zl. na národnie vzdelanie, osvetu a iné potreby zaznaného slovenského národa. Ani pripomenúť nenačím, že šľachetná táto duša boľastne niesla všetky nehody, s ktorými sa náš ubohý národ stretol, no Bôh, že ho miloval, nedal mu dožiť sa toho potupenia, jaké milovaný jeho národ teraz znášať musí.

Že blahú pamiatku tohoto verného syna slovenského, ačkoľvek veľmi stručne pripomínať osmeľujem sa v skrovnom dielku mojom, nech nezazliť mi ráči laskavý čitateľ, bo činím to z vrelej povďačnosti, mavší na zvečnelom pravého podporovateľa mojich slabých snáh v mladistvých jednúc silách, a pravého Moecenaša v nekdajších štúdiach mojich.