Zlatý fond > Diela > Poesie Dušana Savy Pepkina. Sväzok I.


E-mail (povinné):

Martin Medňanský:
Poesie Dušana Savy Pepkina. Sväzok I.

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Anna Studeničová, Patrícia Šimonovičová, Tibor Várnagy.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 9 čitateľov

Jurajovi Tvrdý

K meninám moecenáša r. 1864 prednesená

Non est inventus similis illi, qui conservaret legem Excelsi; ideo jure jurando fecit illum dominus crescere in plebem suam.

Eccl. c. 44.

Stručný výňatok z národnieho kalendára matičného r. 1867.

Juraj Tvrdý, narodil sa v Žiline v hornom Trenčansku dňa 5. júla 1780, z otca Juraja Tvrdý, tamejšieho poctivého mešťana a matky Anny rodenej Rajčáni.

Počiatočné a gymnasialné školy odbavil v rodisku svojom, odkiaľ roku 1797 prijatý bol za klerika biskupstva nitranského a r. 1802 ešte jako študujúci bohoslovec, kroz tehdajšieho biskupa nitranského Františka Fuchs, za obradníka vymenovaný.

Roku 1803 bol kroz tohože biskupa na hodnosť kňazskú vysvätený, u jehož boku, keď sa totižto Fuchs, na novozaloženú arcibiskupskú stolicu jágerskú, čo prvý arcibiskup povýšený, z Nitry do Jágru presťahoval, i na potom zotrval, bol mocou biskupskej pravomocnosti medzi kňazských údov dioecese jágerskej vteleným. Avšak túžba za domovinou neuspokojila jeho ducha, a preto rozžehnal sa s arcipastierom svojím, do predošlého biskupstva sa navrátil. Po návrate z Jágru ustanovený bol J. Tvrdý za podsprávca semeniska nitranského, odkiaľ ale r. 1805 ku svojemu bratrancovi farárovi do Drietomy ku duchovnej správe sa odoberúc, roku 1806 na uprázdnenú faru vo Visolajoch za farára vymenovaný bol.

Jako farár visolajský dostal 19. apríla 1808 od gr. z Aspremont-Lyndenu presentu na faru mestečka Púchov, kam i začiatkom mája tohože roku sa preniesol.

Jurajovo blahoplné účinkovanie v Púchove neostalo dlho svetlom pod nádobou skrytým. Roka 1816 bol vyznačený úradom vicearchidiakona okresu pruščanského a r. 1832 obdržal dôstojnosť skutočného kanonika pri hlav. chráme sv. Emmerama v Nitre, jako i vznešený úrad seminárskeho rektora. R. 1835 dostal hodnosť čest. opáta blah. P. P. Marie z Jástu; r. 1814 stal sa kustosom hl. chrámu nitr. roku 1847 tohože chrámu kantorom, roku 1853 slávil svoje druhotiny kňazské, r. ale 1859 postúpil na štallum lektor-kanonika pri tejže kapituly, a čo taký, dňa 23. novembra 1866, v 85. roku blahodarného účinkovania život časný s večným zamenil.

Meno Juraja nášho nepatrí síce medzi vychýrené mená štátnikov a politikov veku terajšieho, ovšem ale zaujíma čestné miesto medzi prvými národovcami našimi, ktorí si svojím nepoškvrneným životom, všestrannou učenosťou, horlivým kriesením ducha národnieho, čistotou vlasteneckého smýšľania, pevnotou a stálosťou charakteru, prospešným účinkovaním na poli cirkevňo-národnieho vyviňovania, bezúhonnou obetovavosťou a dobročinnosťou verejnú česť vydobili na milom našom Slovensku.

Juraj náš sťa príkladný dľa srdca Božieho kňaz skvel sa vo sl. sbore kapituly nitr. čo hviezda prvej velikosti, sťa verný a vďačný syn matky Slávie, poznajúc potreby a nedostatky národnieho života stal sa veľkodušným jeho dobrodincom, ozdobou a chlúbou slovenského národa našeho, obetujúc behom blahodarného života svojho vyše 42.000 zl. na národnie vzdelanie, osvetu a iné potreby zaznaného slovenského národa. Ani pripomenúť nenačím, že šľachetná táto duša boľastne niesla všetky nehody, s ktorými sa náš ubohý národ stretol, no Bôh, že ho miloval, nedal mu dožiť sa toho potupenia, jaké milovaný jeho národ teraz znášať musí.

Že blahú pamiatku tohoto verného syna slovenského, ačkoľvek veľmi stručne pripomínať osmeľujem sa v skrovnom dielku mojom, nech nezazliť mi ráči laskavý čitateľ, bo činím to z vrelej povďačnosti, mavší na zvečnelom pravého podporovateľa mojich slabých snáh v mladistvých jednúc silách, a pravého Moecenaša v nekdajších štúdiach mojich.

Pane! vyviedols z vekov poroby Ľud Tvoj zeme do sľúbenej, — Viedols ho v púšti cez mnohé doby V raj vlastný zeme blaženej. Dals však Mojžiša nám dľa zákona S ním si dal aj nám kňaza Arona, Oblak vo dne a stĺp v noci: Národ hľa preto Tvoj obeť koná Tebe Pane náš, Kráľu Siona! A korí sa Tvojej moci. Pane! Tys mannou ľud krmieval Tvoj, A zas karal dľa zásluhy, Dopúšťal si na nás záhubný rozbroj, A zas žehnal si deň druhý. Lež teraz už Tvoj zákon držíme: Vodcov, jíchž si dal, vrúcne si ctíme, A na svoju Mati dbáme. Teda povzdych náš slyš večný Pane! Vôľa naša však nech sa nestane; My Tvojej sa vždy poddáme. Panel Ty, ktorý ľud chránieval s’ Tvoj, Povždy rád pred zlou nehodou; Ktorý uviedol s’ už šťastný pokoj. Ráč potešiť nás pohodou! Ty, ktorý dávaš ľudu prorokov, A mocne brániš práva otrokov, Vyslyš ľud Tvoj Hospodine! „Pomiluj!“ k Tebe vrúcne vzdycháme, A zbožným hlasom k Tebe voláme: K Tvojej nakloň sa rodine! Pane! keď sa Ti zbožne koríme, Ovenčiť tiež Otca chceme; Bo skrz neho len krepko stojíme I slovenské my ctné plemä. Pane! pre jeho štedrostné činy, Potešže šťastím jeho šediny, A s ním teš i dobrý ľud Tvoj! Dajže mu zdravie a blahé veky, Daj mu beh žitia ešte ďaleký, A Tvoj anjel vždy pri ňom stoj! Jedno Tvé slovo, nebeský Pane! Vládne zničiť zlostných sbory; Jedno tiež slovo zvýšiť povolané Verné duše — naše vzory: Teda, Pane! chráň Tvojeho sluhu, A odplať každú jeho zásluhu, Oj, odplať! lebo boj vede pravý — Boj za nás. Žehnaj, Pane, Juraja! Do nebeského uveď ho raja, Daj mu večný veniec slávy. Nech zahučia hory Od kraja do kraja: „Boh dlho nech živí Našeho Juraja!“ Nech sa všetko teší, Nech i Nitra plesá, Nech sa usmievajú S nami tiež nebesá. Nad Nitranským zámkom Hviezdy šťastia svieťa: Každá nech s Jurajom Po šťastí len lieta. Nad Zoborským vrchom Jasné slnko vstáva, A tiež Jurajovi S nami peje: „Sláva!“ Po nitranských lúkach Príroda precitá, Novým rúchom svojím Juraja tiež víta. I ty Nitro pyšná Teš sa, bo si šťastná, Že toľká osoba Z čiastky ti je vlastná. Vysoké vy Tatry A Slovensko celé, Jurajovi piesne Spievajte veselé. Nech zahučia vlny Váhu i Dunaja: „Bože živ nám dlho Našeho Juraja!




Martin Medňanský

— slovenský rímskokatolícky kňaz, básnik a publicista. Pseudonyms Dušan Sava Pepkin, Divinkov Svedernický, Martin Divinko Svedernický, M. M. Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.