ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kresťanský dom, kresťanská chalupa, I v chalupe otec, dietok tlupa. Mračno hustý sňah rozsieva v poli, Šeptom vetrík po nivách šveholí, V chumáčoch sňah nasbierajú snety, Vôkol ticho, len v domku sa svieti. * Vidím, vidím ťa rodinka blahá, Veď i mňa tiež mala matka drahá; Vidím šťastie v tom domácom kruhu, Domácnosti cítim i ja túhu, Veď mi jakživ nebolo do vôle, Jak v tom šťastnom, v tom rodinnom kole. * V kresťanskej chalupe Poctivosť panuje, V tom dome počestnosť Od dávna bytuje. Za stolom zasedá Poctivá rodina, Mladá chasa radom Baviť sa počína. Nepočul by človek Hádam svojho hlasu, Keby otec prísne Nezavolal zrazu: Ticho deti, ja netrpím Ďalej vašu samopaš, Dnes sem príde dobrých dietok Svätý patron Mikuláš. Ticho, — všetky do kúta, Naučí vás móres prúťa, Komu dobré neznať z tváry, Mikuláš ho neobdarí. * Na slová sa otca všetky Utíšia poslušné dietky; Poslušnosť je matka cnosti, Pokoja a poriadku, Prísnosťou karhať v mladosti Treba dietky z počiatku, Bo úlohou je výchovy Dobrá kázeň v rodine, Kde mrav dobrý nepanuje, Tam výsledok pomine. Láskou šťastia sa stavajú Domáceho základy, Srdce vzdelávať len načím, Štepiť, čistiť za mlady, Bo je srdce útle schopné Najvyšších jak nízkych mier, Mládež z výchovy nabýva, Pre budúci život smer. U rodiča je staranie, A Bôh dáva požehnanie. * Kolo mňa sa, kolom všetky, Naslúchajte milé dietky, Rozpoviem vám: kto bol náš, Svätý biskup Mikuláš? V krajinách Lycie žil muž svätý, Mikuláš biskup Míry zbožný, Bol kňaz veľký, na cnosti bohatý, A ubohých obranca možný. Nikdaj v Míre nebol taký pastier, S nimž Bôh učinil svätý sväzku mier, Že si zaľúbil sám Bôh jeho, Mikuláša, biskupa verného. Jednúc zámožný, lež nehodámi Upadol človek do žebroty, I žil v Míre s troma dcérami, A nemali čo jesť od psoty; Rečie otec: vymáhajte chleba, — Vaše telá, — predávajte seba, Niet inej pomoci, ni rety. Len jak telá dáte v obety. Počul s hrôzou to Mikuláš svätý; Ktorak upadnúť má čistota, Veď niet vätšej na svete tom ztraty, Jak keď poctivosť znivočí psota; Tajno kráča s peniazmi k večeru, I dnu bálik posotí oknom, Bálik s peniazmi a s nápisom: „To hľa veno pre najstaršú dcéru.“ Na druhý deň v súmraku z večera, Tajno k domu prikročil pastier, Z novu súčet v báliku jak včera, Hodil oknom k prekvapeniu dcér. Kto zachová od hanby chuderu? Rečie v sebe, — len náhla reta, Staň sa milá Bohu obeta: „Tu hľa veno i pre mladšú dcéru.“ Pomoc, daj pomoc Bože! ostatnú, Zachovať tretiu od potupy, Nech z mojej hlavy šediny spadnú, Keď zlatom poctivosť sa kúpi. Bych zachoval jích poctivé meno, Ráčiž podať posledňú pomoc, I hodiac bálik po tretiu noc, Rieknul: „to hľa pre najmladšú veno.“ Nešetril svätý biskup obety By zachoval duše od zkazy, Bo drahšia poctivosť nad svety, Kto tú má, má viac od peňazí. Zato je svätý Mikuláš cnosti I zástupca mocný nevinnosti, On zná biednych ľudí potreby, I primlúva sa za nás v nebi. Už udrela jedenásta v noci, Ľahkým krokom ktosi núter vkročí, Sťa by anjel vane krížom neme, Sťa by nohou nedotknul sa zeme, Sťa na krýdlach keď seraf nebesá Opustiac dol ku zemi nesie sa, Tak sa postať tíško nesie v sieni, Postať vážna, postať krásnej ženy; V tom pohnutý k lônu si pritúli Otec dietky, čo na ňom usnuly. * Svitaj slnko svitaj, Pekne u nás vitaj, Svitaj pekne z rána, Daj nám požehnania, My sme dobré všetky, I poslušné dietky, Vitaj slnko z rána, Daj nám požehnania. * V malej chýžke ožil z rána Život čerstvý, jarý, Nevidieť konca plesania, Nad malými dary. Skromné, jednak tomu vzácne Kto oceniť zdolá, Bo Mikuláš v noci vlastne Ľubá matka bola. Tys to matka, tys to moja, Tys ten patron svätý, Tys ten od jakživa bola Po dnes v mej pamäti; Tebe zasväcujem vďačný Tú blahú pamiatku, Bo’s ty v mysli mojej vzácny Pomník od počiatku; Tvoje dary krásnych bola Vzorka duše cností, Ty si moja prvá škola Od útlej mladosti; Mojej duši tys dávala Krasocit, smer a vkus, Tys i teraz, čos bývala, Môj pravý genius.