ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Voľno z dola medzi hroby Vane vetrík studený, V nočnom čase na cmiteri Väzí pokoj blažený. Sťa svetielka v tráve skvejú Sa svätojánske mušky, A u hrobu na pažitke Búva chlapčok mladušký. Rožkatý na nebi mesiac V jasnom blesku sa mení; Rýchle v oblaky sa zastrie, Zas žiari sa v plameni. Tieň s tieňom, bratsky blesk s bleskom Po náhrobkoch sa splýva, A vo tieni stromu chlapčok U mohyly si sníva. Chladná rosa v drobných kvapkách Slieva sa v niadra kvieťa, Tajné hviezdičok žmurkanie Na oblohe trblieta. Ticho všade, kríž za krížom, Vetrík zavše podúva, A chlapčok v blažených sníčkoch U mohyly len búva. Ružové pôvabnou žiarou Zore horu osvieťa — Vetrík vôňu roztrusuje, Rosa opadá z kvieťa. Slávičok sa v kroví ozve, Včely hemžia, hmyz sa rojí, A u hrobu zadivený, Samotný chlapčok stojí. Milostný úsmech mladistvých Na ústečkách sa chveje, Niadra dmú sa, vetrík z tíška Medzi vlásky mu veje. A v tom v očku pozdych vzbudí Obraz duši nadšený: Aj! v noci na cinteri vždy Väzí pokoj blažený.