ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dávno posvätný bol Olympu v Récku Strom bohov vládnych zelená oliva; V Ríme slávnych vavrínovými vodcov Venčili venci. Dub si germánsky vyvolil za obraz Rázny národ; len lipa strom slovanstvu Vzor je posvätný košatá, budúcej Národa slávy. Rozkvitaj môj národe, môj ty ľubý Slávy, jak bujnej lipy kvet vydávaj Vôňu, rozmáhaj sa a čiň prezdarný Pokrok a skúšky. Tys zvolil bujnú lipu vzor si za svôj, Vážte tehdáž roztomilí rodáci Slávy strom dávnej sebe, hľaďte kým čas je K rozkvetu viesť ho. Učte poznať už podobenstva z tohto Vy bratia verní stromu, učte raz sa: Viaže vzájemnosť i nechaj spoločná V jednotu tiež vás. Učte svornej lásky sa zväzky zmáhať Možne v bratskú jednotu; otcovia jak Slávni dávnej vážili strom si vzácny, Vážte si tiež ho. K pocte kol vzácnych si svätín bohov len Pníky posvätné na hroboch sadieval Lipky národ dávnoveký slovenský Na hroby otcov. Jak pokojne venčili stánky vládnych Svätobohov, tak vážte si viery poklad; Jak svojich ostatky dedov do bujných Líp chladu kládli. Aj pokojné stánky mohýl lipami Ozdobil vďak lásky u jich potomkov, Tak bratia predkov si svojich preslávnych Vážte pamiatku. Jemne z pružných kúzlili článkov mysle, Buď srdcá strojné lipových zvukami Nadchnutých umkou varytá driev pevcov Národa slávnych. Aj ty rozhnevaj moja lutňo piesňou, Lásku povzbuď k národu raz v potomstve. Ať dedičnú váži si slávu, obrad, A zvyky otcov. Nož vydaj vďačná z lipových dutín ty Lutňo jemný ohlas a kúzli mysle; Však ťa z posvätnej lipy umka za to Mne dala božská. Môj ty ach zdarný strome slávy, buď mi Vítaný; ozdob nivy aj pahorky, Stánky posvätné, hroby slávy predkov, Venči rodákov. Aj mne verní prajte rodáci len V tôni posvätnej lipy lúžko sladké, Pod lipou večný spočinok mi dajte V jej chladu lône.