ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prišiels na svet jako dieťa; Matka v láske caluje ťa, Príroda o závod klade divy, Všetko víta ťa veselo, Každý teší sa ti vrelo, A ty odpovedáš plačom, Plačeš! nevediac za čím a za čo? Vídať, nebudeš šťastlivý. Prežiješ mládenca letá, Trháš, všetko žitia kvieťa; Sťa príval búrny, — sťa víchor divý. Rozkoš sama ťa rozháňa, Pekná, sťa anjel kochaná, Chce, jak šťastia, srdca tvojho. Ty jednak túžiš! za čímže? pre koho? Vídať, že nie si šťastlivý. Dosiahnul si silu muža; Náruživosti ťa súžia, A tys skrotil zápal veku búrlivý, Máš pevné tvoje zásady, Vládzeš veľkými poklady, K ochrane sláva ti stojí. Čo ťa však jednak rmúti, nepokoji? Vídať, žes predc nešťastlivý. Choroba veku nemilá. Ku zemi zrost tvoj sklonila; Zapadly oči i hlava sivá, Včul si ešte nešťastlivý. Nie, riekne duša, vlas sivý, Sú kvieťa iného žitia, Hlava sa chýli do zeme rozvitá, Ta idz, tam šťastie prebýva.