ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

U pramieňka sedel chlapčok, Veniec plietol si z kvieťa, A díval sa, jak do vodných Vlniek ruže mu letia. Jak tie vlnky, tak tiež miznú Žitia môjho hodiny; Tak aj hynie moja mladosť, Jako tieto kvetiny. Nepýtaj sa, prečo smútim V mladom svojom živote, Všetko teší sa a ufá V jarnej kráse čerstvote. A však tisíceré hlasy Vo prírody ozvenách, Veľkú ťarchu mojich bôľov Budia v srdca hlbinách. Jedno je len, po čom túžim, To je moja milená. Ona je aj blízo pri mne, Aj na veky vzdialená. Bôľne po nej rameno striem, Nemožno ju dosiahnuť; Zaplačem si, a však niadra Nemôžu mi utíchnuť. Poďže dolu moja ľubá, A opusť tvoj pyšný hrad, Dovoľ mi tie kvety jarné V náručie ti nasypať. Čuj, jak prameň šumno hučí, Vetrík lístočkom hýbe; Miesta dosť ľubiace duše Majú v malej kolibe.