ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V krutom boji Osman stojí; Čata už už v boji hynie, Allah kérim!^[1] Osman zvolá Kolom v šírej pustatine. Sparno sťa by v peci, — v prachu, V dyme, v krvi mužstvo brodí, V úteku sa čata plazí, Z borby kto môž’ ten uchodí. Cez rieku sa stá už plavia, Osman takže do vĺn skočí, A za mužstvom sťa by sokol Smerí svoje ľúte oči. V boji nádej on netratí, Ač i prápor v cudzej moci, Allah kérim! Allah akbar!^[2] Za mnou sa razom otroci! Mahmed prorok veľký s nami, Vy ho všetci zbožne ctíte, Napred stúpaj! vraz na vraha! Osmeluje mužstvo zbité! I razom odsekne mečom Koňovi chvost v tuhom boji! A na pyku ho nastrčí: Teraz za mnou chlapci moji! Novou silou, novým duchom, Udre Osman na víťazov, Rúbe, seče z boka na bok Nepriateľa novou zkazou. Už sa zmrká, v tienu mračien Znovu mládnu turkov sily, Nové víťazstva prápory Kynú zo spadlých mohyly. Moji ste vy chlapci statní, Osman v ohni živo zvolá, Borba táto slávna bude, Tá po mojej vôli bola. Víťazov množstvo naslúcha, Čo skončili boj krvavý, Temno z pod kopýt ozýva Hlas sa ranených chraplavý. V boji chrabrý nepriateľom Jak živ chabo nepodlieha, Mahmed akbar! Allah kérim! Nocou v púšti sa rozlieha.