ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čo sa nedávno stalo v Irane, Opoviem celému svetu; Na Kašemirskom sedel diváne Baša v prosriedku háremu. Pejú Rekyne, pejú Čerkesky A otrokyne Kirgisa Plesajú; tamtých zrak sťa nebeský A týchto sťa tien Eblisa. Baša nevidí, baša neslúcha, Turban zavesil nad okom, Drieme, a dymy tiahnuc z čibuka Okryl sa vonným oblakom. Radostné hlasy v tom venku zrevú, A rad sa sluhov otvorí, A Kislar-aga neznámu devu Vede, skloní sa, hovorí: „Effendi! čo máš jasnosť tej moci Medzi hviezdami divánu, Jak stred brillantov na šatách noci Ohnisko Aldeboranu:“ „Ráč ku mne zhliadnuť, hviezda divánu S novinou neprichádzam zlou, Studený vetor ťa z Lehistanu Korisťou obdaril novou.“ „Padišah nemá takej kroviny V sade rozkoší v Stambule, Ona je rodom z zimnej krajiny, Ktorú spomínaš tak čule.“ Ten závoj, čo jej vňady prikrýva, Odslonil — dvor celý ščuchnul, Baša sa spešne na ňu podíva, Čibuk vypustil a usnul. Chýli sa na bok — turbán mu spadá, Chcú ho prebudiť, — o divy! Ustá ssinalé — tvár smrťou blädá, Baša renegát neživý.