ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

S našou sväticou Žofiou Bosniak, jako i s Margitou na začiatku týchto poznámok spomenutou, v úzkom a bezprostrednom spojení stojí Strečno, starodávny hrad na žulovej skale, jehož pätu bystré vlnky Váhu obmýjajú. Holé iba múry vypínajú sa ešte, na níchž posiaľ nie nadarmo pokúsil sa zhubný zub času. Oproti nemu na druhej strane Váhu vypína sa veterán zrúcaný Starý hrad, (Ó-vár, Alt-Schloss), sťa by dva hrady tieto ako vyslúžilí obšitníci dáki teraz priateľsky podávať si chceli ruky, kým za dávnych časov rúzni majitelia jejich v nesvároch a nepriateľstvách žili. Z tadiaľ to doposiaľ v okolí strečňanskom príslovie je bežným: „v jednom zámku sa paprčia (hnevajú), ale v druhom nerobia si z toho nič.“

R. 1420 dostal Strečno Stanislav Deršffy od kráľa do daru. Za válečného času Giskry napadol nočnieho času možný na ten čas Pankrác^[15] z oprotivného Starého hradu Strečno, dobijúc ho, strečňanské brány českým bojovníkom otvoril, ktoré teprv Ján z Huňadu zpiatky vydobil. Maria Sziládi matka zamordovaného Ladislava Huňadyho oddala tomuže Pankrácovi, by jej tento stálym spoločníkom proti kráľovi bol.

Jako pozdejšie dostalo sa Strečno Františkovi Vešelényimu, o tom sa nevie. Vešelényi mal manželku nábožnú Žofiu Bosniak, jehož ona z celej duše zbožňovala. Kým Vešelényi dlhé časy trávil preč od boku drahej svojej družky, pobadala ona pri zriedkavých návratoch na Strečno, že jej manžel je jakýsi pošmúrny a že častá zádumčivosť javí sa na tvári jeho. Darmo namáhala sa vyskúmať príčinu chladného chovania sa manžela svojeho. Darmo chodievala čo deň modliť sa pred obraz divotvornej Rodičky do kapli nad samým Váhom vystavenej, aby zvedela sa čo dušu manžela trápi. Razom dorazí posol s výstražným listom od jej sestry, ktorá zvestuje jej laškovanie Vešelényiho s Máriou Szécsy na hrade Muráň a i to, že Vešelényi k vôli tej ženy i na druhé náboženstvo prestúpiť mieni. Tu teprv odokryl sa tajný závoj pred očami jejej, ktorý divné chovanie sa manžela jej ukrýval pred zrakom jejej. Po čas nočnieho spánku zdalo sa jej videť nebeskú kráľovnu tak, že preberúc sa zo sna, zdalo sa jej sťa by myznúcej po tejže lúče žiary osvetlovaly ešte sieň, vlejúc velikú úlevu do trápnej duše jejej. Kvapne schopila sa a stred búrlivej tmavej noci a dáždivého počasia ponáhlala bosými nohami (bosou nohou v obuve bez podošvy) po skalnatej dráhe do kapli k potešeniu zarmútených; tu pred obrazom Matky Božskej milosti rozplynula sa duša jej v prúdu horlivej modlitby, do nejž pohrúženú teprv raňajšej zory papršky prebudily modliacu. Ledvaj že navrátila sa domov, tu dorazí zámockou bránou na uparenom koňovi svoju vernú družku zanedbávajúci Vešelényi. Lež nebol to viac onen ľahkomyseľný Vešelényi. Bohatier navrátil sa na Strečno sťa verný manžel vrelo tisnúci k prsiam svoju dávno nevidenú vernú manželku. Z vďačnosti na radostnú udalosť túto, konala čo rok vo výročitý deň jejej obnoveného šťastlivého manželského usrozumenia v tom istom rúchu, s palicou s bosými nohami a s modlitbami onú púť do kapli zázračnej Matky Božej.

Po dakoľkých rokoch našli Žofie telo ale neporušené, ktoré prenesené bolo do chrámu farského v Tepličke pri Žiline, kde i posiaľ neporušené jej svleky opatrujú sa v kapli tohože farského chrámu. Suché a neporušené telo onej nábožnej u obecného ľudu v okolí sťa svätice ctenej ženy, možno uzreť kedykoľvek a navštivované býva četnými pútnici. Zomrela 28. apríla 1644, nalezenie ale jej neporušeného tela stalo sa roku 1689. Ľutujem, že nutno mi je poznamenať, že na opateru jej pozostatkov málo starosti sa obracia. Truhla, v ktorej svätici slovenskej svleky ležia, je veru dosť chatrná, chatrnejší ale ešte z čiernej tafaty pozostávajúce oblek jejej. K prianiu by bolo, keby slavné panstvo a patrón Jeho Excell. P. Barón Simon Sina postarať sa chcel o primerané rekyne tejto ozdobenie a zaslúžené povznesenie skvostných telesných svlekov jej. Slovenskú rekyňu túto ctí národ slovenský sťa sväticu (beatam).

Teplička je, jako som práve spomenul majetkom jeho Exc. P. Baróna Sina. Hrad a panstvo Strečňanské kúpil asi pred 10 rokami od Mikuláša kniežaťa Eszterházyho veľstatkár a šľachtic z Podhradia Leopold Popper.

Stojac Strečno v tak úzkom spojení s povesťou o Margite, môže slúžiť i za dôkaz starobylosti strečňanského hradu.