ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Blúdiš bystrovoľný Váhu krajom našim, V úrodných úbočinách len kľukaté robíš V ornej pôde si cesty, Zmýjaš úhory aj polia. Keď zbúria zvlnené vôd sa tvojich stoky, Besné aj zlevy hneď v návale vôd svojích Rútiac, cestu inú zas Nastúpia a zboria stavy. Aj, jak Váh zvlnený, národe, tiež tvoji Blúdia v tmách synovia odrodilí slepci: Blúdiac rúcajú všetko, Dávnej Slávy pamiatky tiež. Mocný prúd časový ich ani včil Tiež prebrať nezdolá, duch času takže, nie Zápas národa, súbeh, Nie zjavný život aj vrenie. Vás nie tiež velikosť, sláva a národa Lós vskriesiť nezdolá zo sna lethargie. Lež keď zbúri sa jednúc, Vás tiež schváli sebou v hneve. Len spí, drieme obor, lev jako v húštine, Národ slávsky, ktorý jestvuje stále dnes, Od Špicbergy severnej Kašpické po brežie mora. Od Balkanu po Rýn, Alpy a Adriu Slávske len plemená zvätša obývajú Vätšu časť Europy Sem tam roztratení v zemiach. Nech vás roztratenosť táto nezmýli včil, Svorný duch veje tým roztrateným svetom, Vzájemnosti to duch je, Ten mysľami jejich rušá. Keď zhromží, Goliat ten zatrasie svetom, Jak Váh zbúrený zajme i vás sebou, Uchváti jako Váh, aj V kalných vás pochová vlnách.