Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Martin Droppa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Tibor Várnagy. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 5 | čitateľov |
Dumka na rumoch kláštora Zoborského
Na východnej strane od Nitry rozťahuje sa vinorodné pohorie Zoborské, čiastka to karpatskej vrchoreťazi. Tu asi hodinka od Nitry v sred lesnatej húštiny, v malebnom zátiší, kryjú sa pozostalé rumy nekdajšieho kláštora, jehož založenie pričíta sa sv. Štefanovi, kráľovi uhorskému, ktorý tu pred koncom svojho panovania vystavil bol samostan pre mníchov z radu sv. Benedika, terajšie titulárne opátstvo sv. Hippolyta na Zobore.
Samostan tento kroz benediktínov obydlený dosť skoro zaniknúl. Neskôr na tom istom mieste založil znovu samostan nitriansky biskup Blažej Jáklin, slob. pán z Elefantoviec, odovzdajúc ho večnou mlčanlivosťou sa odznačujúcim mníchom Camaldulenským, ktorých zakladateľom bol sv. Romuald z krve kniežat Ravennanských. Vynikali tu v staršej dobe obzvláštnou svätosťou dvaja slovanskí mužovia, pochodiaci z Polskej, totižto sv. Andrej Svorád (Zvërardus) a sv. Benedik, tento poslední mučennícku smrť podstúpiac na Skalke blízo Trenčína. Rád kamaldulenských mníchov zotrval na Zobore až do roku 1782. V tomto roku cisár Jozef II. s inými samostany i kláštor Zoborský zotrel. Zodvihujúci dekrét cisársky shromaždeným mníchom bol dňa 9. apríla 1782 predčítaný. Vidz. Episcopatus Nitriensis ejusque Praesulum Memoria. Posonii 1835.
Aj! v spustlej už rozvaline Zhnutá z pyšnej výšavy, Ležíš v hrobnej tu tíšine Svätina zašlej slávy! Tak hľa! — dávnu tvoju krásu Znivočil zhubný dych času, A vždy osudom trený V pusté ťa rumy mení. Melnisté rumov šediny, Len suchý už moch kryje, A cez smutné zboreniny Svevoľný vetrík duje. Vôkol — jak v srdci helota — Driema len nemá pustota; Zmizla tvoja veleba, Bo zisk ztrhnul ju z teba. Zamračenou potriasa hlavou Hen Zobor dvojhlavatý; Snáď že vrchol suchou trávou Celkom mu je zaviaty? Kliatba ťaží jeho temä, Kliatba, ktorá páru nemá; Bo vražbou je škvrneno Kniežatské tu plemeno. Nitro! vlnou obmyj smutnou Hriech časov tých i nových, By pätou netrely zlostnou Prach kosti otcov svojích; A zkvitne raz doba šťastná, V ktorej sa krv synov vlastná V jeden mužný spojí kmen: V slávne slávny Slávy deň.
— slovenský rímskokatolícky kňaz, básnik a publicista. Pseudonyms Dušan Sava Pepkin, Divinkov Svedernický, Martin Divinko Svedernický, M. M. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam