ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Náš náčelník nad Trockým jazerom Po kavgaňskej potýčce nocuje. Strelci ležia na kope táborom, Jeden rany machom opatruje. Iný zbroje čistí a nabíja, Šišak na haluz brezy nasúva; Ten pôlsenný pod hlavu plášť svíja. Usnuli. Stráž stojí, vodca čúva. On pod stromom dač dumá v mrákote; Drevo suché — však malo ovocie; Najmužnejších však ono odstráša, Visia na ňom dve hrušky Judáša. V hore špehúni! cisárski sluhy: Jeden Prušiak, s nohami dlhými, V bielych pančuchách; a druhý, Žid, čo s bradou zametá po zemi. Nespí vodca. V náručí zbroj tríma Zrakom hľadá pahorka známeho, Ten za vodou; na vŕšku dom jeho. Dom v temnosti on žehná očima. V tom sa blízko nad vŕškom… či perúň? Perúň teraz nebije, nehorí: „Ó Najsvätsia! ó Mária z Borun! Ratuj ich… ratuj dietky… dom horí.“ Ide patrola? Na kone. Čo v dvore!… V tom sluchajú… lom treští hluk ľudí, I „kto idie!“ hlas ozval sa v hore. Patrol prišla, leženie sa zbudí. „Vodco! smutná pre teba to doba, Patrol ide tu s vesťou Hioba.“ Jeden praví: už po tvojej žene, Druhý praví: tvé deti spálené. Lež pôvodcu moskalov pojali, „Kto on?…“ Francúz, nie starý,prístojný, V moskalskej on službe obce páli, Za peniaze ľud seče nezbrojný. Vodca sťa by ranený od hromu, Na dom patril, i mlčal i slúchal. Z okien žiara sypala sa domu, Z očú vodca strašnej oheň búchal. I v ležení zbudenom, zdumalom, Bolo hluché mlčanie a úžas. Mlčal vodca, sťa zbraň pred výstrelom, Na dom patril — i skríknul: „sem provaz!“ Zaraz kati priskočili boli, Štranek zaraz hotový i šnôra, Vykasali rukávy na poly, A dol ztrhli mu kolier z mundura. Vtom ktos letí!… „Kto idie? ľud Božský! Naše heslo: poznať svojho skusia; Zhodí plášť… Ach, to mundur Krakusa: Biely kabát s modrými výložky! „Zbil Skrzynecki, zbil na hlavu zmyje, Zbil pod Wawrom Rosena, Geismara, Zabral väzňov, delá od barbara, Ide do Litwy… Skrzynecki nech žije!“ Volal vojak i smial sa i vzdychal… Ach! kto milej otčiny nekochal Biedny! slzy nelial také nemý… A náčelník?… on leží na zemi. Ležal krížom i dlho sa modlil. Vstal, riekol Francúzovi: „si voľný! Preč mi od nôh — by s nôh mi nepodlil? Dnes som kárať nikoho nezdolný…“