ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V práci neustávajme, kým slnce Svieti a rozložia sa tmy nočné, I svieti nám na obzore hviezda; Nám Bôh toľko rozumu dal svetla, By sme prácou nadobývat vedy I osoh dať mohli jednúc svetu. Učme ukázať sa, čo sme svetu, Jemuž tak jako nám svieti slnce, Bo len svoje zvelebujú vedy A nám bludy natískajte nočné, Nám len načím vzdelanosti svetla, Tak nám svitne spásy našej hviezda. Teraz jedna hlavne svieti hviezda, Sjednotenia v smere vyššom svetu, Tisíc ona srdcám dáva svetla A ohrieva jedno jasné slnce, Nám len sejmúť načím z očí nočné Závoje a dať potrebné vedy. Hľadte bratia tam! kde krásne vedy Skvejú teraz sťa ranná hviezda, Tam viac blúdy nemátajú nočné A barbarstvo nehrozí viac svetu, Veď my skorej môžme byť to slnce, Keď z našeho zbohatnuli svetla. Hľaďte bratia! čo je z toho svetla, Tam kde zmlkly umky, zhasly vedy? Tam vyhaslo už i žitia slnce, I pokoja i spasenia hviezda; Nie my tak! — my svieťme práve svetu, Bo sme svetlá, oni — sovy nočné. Nás i jednúc, keď skryjú tmy nočné A vyhasne iskra nášho svetla, Naše dary, čo dali sme svetu Nezhryzie moľ, ni zub času vedy, Oni budú i na potom hviezda, A Slovanstvo sveta tohto slnce. Z rána slnce rozháňa tmy nočné, V tmavej hviezda noci dáva svetla, Svetlom vedy svieťme i my svetu.