ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Otrhaný, ošarpaný, Chodí cigáň jak metla, Lacno žije, lacno býva, Sedí v chyži bez svetla. Keď zunuje v meste bývať, Odtiahne i s družinou, Von do poľa, do dediny, Chodz ktorou chce dolinou. Cigáň je slobodný občan, Všade najde, čo treba, Nestará sa o výživu, Všade má svoj kus chleba. Udre na devlu, i tiahne Za sebou šiator celý, A cigáňčatá žmurkajú Z voza sťa z kláta včely. Cigáň si je voždy rovný, Či jasno, či chumelí, Jednak s teplom i so zimou Rovne sa on spriatelí. K tomu zavše si vyrobí, Keď na svadbách vyhráva, Dosť on v živote mozolí, I dosť chudák postáva. Stará cigáňka predáva Štetky, karty vykladá, Veští z ruky a čaruje, Požehnáva hyd, stáda; K tomu rada i moremu Sama mechy naduje, Keď všemožne na nákove Dedko klinčoky kuje. Cigáň si je slobodný pán, To žiadon neodtají, So šumnými cigáňkami Býva sebe sťa v raji; Vojak iba zriedka stáva Sa tiež cigáň hlavatý, I vedie obchod slobodný, A porcie neplatí.