ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z vŕšku, čo nesie dolu sa ku háju, K zelenému háju a ku vode? Rusalky tam ku tancu sa zháňajú, V ľahkom na dol spustiac sa schode k zemi, V obláčku malom húf panien nemý. Vetrík šuští lístím, potôček šumí, Šepot v háji z tíška vetrom vane, Aj! hlas to milý, sťa milencov dumy, Sťa chvejné z pŕs devy dýchanie, áno Šumot sťa na schode slnka ráno. Šuhaju! ten spev to predivný ohlas, Rusalky do spolku ťa volajú. Večer pri potôčku viac kone nepas, Rusalky večer tam sa hrajú, pozor! Tam nechoď, kde oni svoj majú sbor. Mesiačok svieti, hviezdy trblietajú, V háji pri vode ticho i čujno, V noci Rusalky sa hrajú, kúpajú, Kde kvieťa vonia, kvitne bujno, všade Bavia, hrajú Rusalky sa mladé. Dievča! kam Rusalky tie večer chodia, Ty sa do tej nechoď kúpať vody. Bo Rusalky dievky mladé povodia, Čo ta idú sbierať jahody, to ver, Zle obstojíš, ak ta pôjdeš večer. Ticho hrobové, — šušť! — stromy sa kníšu, Vo vode žblnk so žblnkom sa strieda, Rusalky sa točia, hrajú, kolíšu, Kúpajú a u brehu sedia o húšti, Let jejich vetrom u brehu šuští. Dievča ni šuhaj nenaslúcha radu, Bo Hanka išla sbierať jahody, Močila v háji nohy v stromochladu, A sbor Rusaliek jej lahodí, volá, A berie ju do tancu do kola. V zelenom háji pri brehu v potoku, Pásol Janík, večer brodil kone, Spev Rusaliek vyvábil ho do skoku, On lapal tie klamlivé tône, blaha, Mužne sa chopí, tančiť neváha. Sťa vetor zajde, tak sa Janik ztratil, Ráno kone v tráve sa len pásli, Nik ho nevidel, viac sa nenavrátil, A Hanku mrtvú v háji našly, práve Keď boly dievky v háji na tráve. Kto Rusalkám verí a zvábiť sa dá, Toho nepustia do svitu z kola, Kto pri nich v blízku večer dačo hľadá, Takého uchytia sokola hneďky, Radom Rusalky do kola všetky. Ráno je veta po takom človeku, Voda hŕka, po kamieňkoch šumí, O jich ani slychu nenie viac vzteku, Bo sa stiahly na vyššie chlumy hore, Kde Rusalky bydlia, — k rannej zore.