ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na klekadle v úzkej sieni Kľačí panna vo väzení, Kľačí, oči má sklopené, Niadra žiaľom sú zvlnené. Bože z neba Prosím teba, Zastav hrozbu, Vyslyš prosbu, Nedaj bľadnúť, V kvete vädnúť, V duchu spadnúť, Lež daj zhliadnuť, Ľubých čo mám, Milých čo znám; Žiaľov ma zbav, Slzy zastav, Daj slobodu Lepšiu dobu, Lebo naprav Ma do hrobu. Takto rečie švárna deva, Slová tie sú jej úleva, Vstane, myslí zadumená, Od vlastných súc opustená. Tvár sa mení V okamžení, Tok sa hustý Z očú spustí; Vlasy sivé Kolom šije, Srdce clivé Trasie, bije; Oj nebesá! Len dole sa. Nech sa zrútia I klenutia, Nech zahyniem Sa pominiem, Takto mi byť, Radnej nežiť. Vtom vytiahne ostrý tulich Mieri do prsú nahnutých, Jedno ach! — ťažko ach vzdýchne, S jedným — ach — bôľ srdca ztíchne.