ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dunaju, Dunaju, Dunaju široký! Čos ľadom zatiahol Tvoje striebrotoky? Či nie ti po vôli, Na náš kraj sa dívať, Keď slovenských synov Vidíš hlyvieť, snívať. Veľké moje žiale, Široké jak more, Kým len nad Slovenskom Nezasvitnú zore. Dá Bôh, svitne ráno Slovenskému kraju, Potom aj Slováci Znak života dajú. * Ptáčence, ptáčence, Spevci nášho lesu, Čo sa piesne vaše K nebesiam nenesú? Vy ste srdce moje Obveselovaly, Vy ku časom lepším Nádej dodávaly. Keď ste vy umĺkly, Ktože ma poteší? Kto mi smútok zvrhne, Čo na duši leží? Smutno mi je, pusto, Kam len oprem oči, Lebo zrak maľučkých Spevákov nezočí. * Hájičok, hájičok, Hájičok milený, Čo že si mi taký Smutný, opustený? Teraz listie tvoje Leží opadnuté, A srdce šuhaja Boľasťou schradnuté. Obadva, obadva, Hájičku smútime, Lež dá Bôh, že aj my Zas sa zotavíme. Ty, keď sa stromovie Zeleno odeje, A ja keď rod drahý V sláve sa zaskveje.