ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ku Visle! ku Visle! Leťte moje dumy, Kde rodinných bratov Reč mi sladko šumí. Ku bratom Poliakom, Ku Tatier neveste, Ta ku Visle pozdrav Môj bratovi zaneste. Pozdravte mi Poznaň, Krakow, Lwów, Waršawu, Kde môj pobratimec Smutne kloní hlavu. Šepnite tej detve: Nech jej duch neklesne, Povedzte, jak kochám, To jej moje piesne. Povedzte, že z duše Kochám si tú detvu, Tú zo slávskzych plemien Utešenú vetvu. A tú vetvu z lipy Tatranskej moc Božia Sadila u Visly: „Tu vraj nech sa množia.“ A z tej lipky zriastol Strom mi utešený, Za to strome z Tatier Buď mi pozdravený! A vy dumy leťte Ku Visle od Váhu, Obejmite poľskú Tú družinu drahú. Ta ku Visle piesne Moje sa zaneste, Pocalujte čelo Tej mojej neveste. Pocalujte poľskú Tú detvu srdečne, A s tým boskom žehnaj Nám obom Bôh večne!