ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bol som na tej zemi mrzký, Skrpatelý, osyralý, Lebo rodičovia z rodu Vysokého ma nemali. Vtom, keď ustá moje ponos, Srdce boľasť zjavovaly, Dobrý Pán Bôh mi preriekol: „Spievajže si chudiak malý! Z voza boháčov ma blato Ofŕkalo zníženého, Zakusoval som nepriazeň Mocného i chudobného. Nik sa nezaujal za mňa, Keď na mňa len zazerali, Lež dobrý Bôh mi preriekol: „Spievajže si chudiak malý!“ Keď pred životom neistým, A psotou som sa strachoval, Do pút priveľmi skromného Úrada som sa okoval; Sloboda ma omámila, Lež chleba mi zas nedali, Vtom Bôh dobrý mi preriekol: „Spievajže si chudiak malý! Keď v mojej opustenosti Láskou chcel sa potešovať, Zbadám, že s mladosťou mojou Preč ju vidím uletovať, Bľadlo srdce, bárs aj oči Krásu z blízka spatrovaly, Však dobrý Bôh mi preriekol: „Spievajže si chudiak malý!“ Spievať, — i nač zle zažívať, — V tom nádobno mi pracovať, Ktorých takto ja zabavím, Nebudú-li mňa milovať? Společnosť keď ma očarí, A s vínkom chuti dodali, Dobrý Pán Bôh mi preriekne: „Spievajže si chudiak malý!“