ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Moje sú hory, tam môj je raj, Moje sú hory, zelený háj, Tam duša moja večne sa baví, Moje sú hory, tam svet môj pravý. Tam ráno prvšie zjavia sa zory, I nebe z rána tam rosí, Moje sú hole, moje sú hory, Tam duch môj k nebu sa nosí. Tam duch v nebeskú tvár sa ponorí, Tam škryván včasne zavíta, Moje sú hole, moje sú hory, Tam moja milá prebýva. Tam môjmu zraku výhľad čarovný, Velebný obzor sa núka, Tam život blahý, tichý a skrovný, Tam môj byt, sady a lúka. Tu stado z rána rosnatú trávu, A čerstvú pašu požíva, Kto hľadá pokoj, nehľadá slávu, Tu stály pokoj prebýva. Tu čerstvá voda, žriedlo sťa kryštal, Tu vozduch zdravý povieva, Tu ohlas jemný umných sa píšťal, Tu hlások milej odznieva. Sem sa my ľubá, sem utiahneme, Od sveta kraju, — blíž k nebu, Tu vzdialení od nízkej zeme, Šťastne si budem žiť s tebú. Tu na tej holi, tu na tej hore, Život nám rajský zavíta, Tu na tej holi, aj len tu hore, Budúcnosť obom nám svitá. Moje sú hole, moje sú hory, Tam duša moja prebýva, Moje sú hole, moje sú hory, O nich si duch môj vždy sníva.