ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mladosť moja, mladosť, Kam si sa minula? Sťa bys bola večne V mori utonula. Zalietly ptáčkovia, Za široké more, Ale sa nevráťa, Tie radosti moje. Tie radosti moje, Jednúc svieže, jaré, Už ma neokrejú, Na moje dni staré. Motýlence pestré Z kvieťa mäd sávaly, Kým myšlienkam mladým Kvietky neschádzaly. Teraz iba teší Ma ešte vspomnienka, Mladosť, — kam si pošla, Jarná fijalenka? Sťa jarná fijalka Skoro sviežosť stratí, Tak sa moja mladosť Už viacej nevráti. Zalietly dni mojej mladosti, — radosti, Oj! zalietly v priepasť zármutku a smútku; Vycedil sa slzí tok hojný, — nezhojný, Za strateným rajom dňov jarých, bujarých. Uvädly mladosti už vence, — pupence, Zbytky sú len sladké myšlienky, — vspomnienky, Síc duch vznáša stále sa s tebú viac k nebu, Lež telo blíži sa viac k hrobu, — v porobu. Oj mladosť! tys mala Let orlí, sokolí, Koho len za tebou Srdce nezabolí? A to srdce clivé Jak mnoho pocíti, Kým ho let sokoli So sebou pochytí. Pochytil ťa sokol, Niesol v kraj ďaleký, Zaniesol v kraj, z nehož Niet návrat na veky. Zaletel on s tebou Tej večnosti krajom, Aj! jak mi je ľúto, Za strateným rajom! Za strateným rajom, Kvetnistými sady, Už len sama nádej Viac mi žitie sladí.