Zlatý fond > Diela > Miestne báje a skazky


E-mail (povinné):

Ľudevít Reuss:
Miestne báje a skazky

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Anna Studeničová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 13 čitateľov

14. Morské oká v Tatrách

Morské oká stoja v spojitosti s morom, — čo sa všeobecne báji — a keby sa prepustily, celú krajinu by vytopilo. O tomto spojení s morom nasledovne sa rozpráva. Keď raz kráľ mora (vlastne Vodokráľ)[14] k morskému brehu sa priblížil a krásu zeme obdivoval, videl tam úžasnej krásy pannu stáť v zelených šatách, ozdobenú poľným kvietim. I zamiloval si ju. A keď sa bližšie vyspytoval kráľ vody, kto by bola? a kde prebýva? odpovedala: „Ja som Zemedcéra, mňa matka zem porodila a vychovala, a moje sídlo až tam v belasých skalných Tatrách“. I počal ju láskave nahovárať, aby prišla bližšie, že ukáže jej krásnu svoju podvodnú palotu i rozšírené vodné kráľovstvo. Zemedcéra nechcela o tom ale ani počuť i zmizla a vrátila sa do svojich milých Tatier. Kráľ mora si ale umienil, že sa musí k nej jaskom k belasým vrchom dostať. I začal hneď popod zem jask robiť a prišiel do vetrovej krajiny, kde dlhé vetry ako hady pokrútené ležaly, a ako im urobil otvor s veľkým piskotom vybehly na svobodu. Potom podkopal sa k vápeným a sirkovým ložiskám a tie akonáhle k nim voda prišla, zvrely a dymom a ohňom vybúšily. Naposledy prišiel jaskom pod skalnaté vrchy a tu pri speve vtákov, v zelených horách vyrútila sa do jazier morská voda. Všetko sa dívalo, čo sa to robí. I Zemedcéra zvedavá pribehla na kraj jazera a vodu obdivovala, ale v tom ju Vodokráľ jednou rukou zasiahnul a do svojej podmorskej paloty jaskom odniesol, kde zajatá žialila za svobodou a krásnymi Tatrami. Raz ale keď kráľ mora, ako obyčajne tuhý boj s Víchrom bol zviedol a unavený oddychoval, Zemedcéra rýchlo z paloty sa vykradla a po hladine morskej ku brehu utekala. Všade kde stúpila na hladinu morskú, povstal ostrov a zazelenal sa tými kvety, čo jej odpadly z venca. I dostala sa šťastne k suchému brehu a potom do Tatier k svojej Zemematke.[15] Vodokráľ ale na tom sa hrozne rozhneval a od toho času ostrovy zelené chce vlnami znivočiť, a tak zúri, že i morské oká búria sa časom. (Návodom M. Tompy).



[14] V slov. povestiach často sa pripomína. Brat Ohňokráľa a Vetrokráľa. Býva vo skvostnej palote pod morom. Dôkladne zná všetko, čo sa v jeho ríši pod- i nadvodnej deje (Šk. a Dobš. slov. pov. 140. Bož. Němc. 626.) Podľa ruského variantu zovie sa: Morský cár. Rád poslúcha hudbu a spev. Od plavcov vyžaduje žertvy a obete. (Dr. H. Máchal Nákres báj. 142.) Pod menom: Vodan bol ctený od pobaltických Slovanov.

[15] V gréckej mytologii: Demeter alebo Gemeter. Tu personifikácia prírody, ale i Svetoplodza, Mája a u Bogomilov Matka života sú tej istej povahy, o čom v Slov. Pohľadoch 1882 obšírne.




Ľudevít Reuss

— folklorista, evanjelický kňaz, zberateľ slovenských ľudových rozprávok Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.