Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľudevít Reuss:
Miestne báje a skazky
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Anna Studeničová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 13 | čitateľov |
O hlbokej studni v kameni skrze rabov na Muránskom zámku tesanej hovorí sa, že keď kačicu do nej hodili oným veľkým prúdom, ktorý pod zámkom na východnej strane sa nalezá, živá von vyplávala. — Na západ od Jelšavskej Teplice (gem. st.) stoja dva vysoké pahory, (ktoré boli remeným mostom spojené). Na vyššom, kde sa na Múrik zovie, nachodia sa sboreniny akejsi starožitnej budovy. Zovnútorný múr je okrúhly, vnútorný je štvorhranný. Zdá sa že to bola nejaká starodávna, asnáď pohanská svätyňa. Druhý z týchto pahorov menuje sa Muteň či Mutno (s. slov. smutno) a má meno svoje od pohräbišťa, ktoré za pohanských časov bolo na ňom. (Em. Čer. Slov. čít. I. 227). — Jedna tradícia ľudu o svedenej bitke s Turci vyše Jelš. Teplice, je nasledujúca: Keď Turci pustošili Gemer ohňom i mečom, vypálili i Jelšavskú Teplicu. Starci a deti ušli na Stráň, príkry to pahorok nad Teplicou, kde ešte ostatky akéhosi múru sa nachodia. Podobný osud potkal i Malú Viesku, niekedy severo-západne za riekou. Jej obyvatelia, menovite Vargovci, prešli potom bývať do Jelšavskej Teplice a spojili svoje pole s teplickým. Medzitým bojovníci i z okolia shromaždení, postavili sa na cestu vyše Teplice a postavili sa za potokom Levnicou, kde sa sviedol s Turkom tuhý boj. V tom prispela nová čata od Prihradzian a udrela Turkom vzad, tak že sa ich len málo mohlo zachovať útekom. (Čern. slov. čit. I. 226.)