ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na Kraskove (gem. stol.) nachodí sa jedna studnička, ktorá sa menuje Svätou, má vraj moc boľavé oči vyliečiť. V jej okolí ukazuje sa studnička, z ktorej kto vodu pije, narastie mu gogoľ (hrvoľ). — Pod Muránskym zámkom, na východ, silný prúd vyviera a hneď i mlynské koleso ženie. O tomto sa nasledovne spieva:

Neďaleko Piščan, pod rumami nejakého chrámu, ukázal sa v studničke istej Bolkovej Borici sv. Štefan a predpovedal jej, že na druhý deň, keď do kostola pôjde, koho na ulici stretne, za toho sa vydá. Čo sa aj vyplnilo. Od toho času tam chodia devy na vodu, aby také zjavenie videly. — V Prihradzanoch pri Šiveticiach ukázal sa raz obraz svätice. — Na holi Kohút rečenej (gem. st.) nachodia sa dva pramene, jeden sa zove Parajka, z ktorého ako zvláštnosť na svadby voda sa nosí, druhý sa nazýva Hladomor, z ktorého rubári a uhliari keď sa napijú, všetku zásobu stravy prinútení sú stroviť a potom hladom morení bývajú. — V revúckej Kiaškovej bola kedysi studnička, ktorej voda ľudí o rozum pripravovala a preto ju kamením zahádzali. — V Rima-Brezove o jednej studničke sa verí, že plodnosti prekáža a preto sa obyvateľstvo umenšuje. — Na ochtinskom vrchu Hrádok rečenom (gem. st.), prúdi sa studená voda, z ktorej kto sa napije, ukáže sa mu biela panna, potom ho nesmierne sen morí, zimnica vydrví, ale i do roka umre. — V Ochtinej (gem. st.) všeobecne je známa teplá studnička, žobráčkou menovaná, do ktorej obyvatelia z chorých a ranavých čepčoky, handry a spodné šaty hádžu, aby sa nemocní uzdravili. — V Rat. Bystrom nazýva sa jedna studnička: Pána Ježiše, do ktorej podobne z chorých a nemocných šaty sa hádžu. — Jedna čiastka Poľany (v tisovskom chotári) nazýva sa Červená, kde vyviera Rejkový potok, ktorý niekdy zlatými rybkami oplýval. Od r. 1596 nazýva sa Kňazovým potokom. (L. Barth. Notit. c. gömör).

O pôvodnom prameni rieky Rimavy nasledovne sa báji. Pod Veprom (v Klenovci) v tej istej pivnici kde Jánošíkov poklad je založený, nachodí sa sieň, v ktorej Jánošík so svojou družinou zvyknul bol hodovať. V tejto sieni visí nad stolom zlatá kačica, ktorej z očí slzy na stôl a so stola dolu kvapkajú, a toto je pôvodný prameň Rimavy. — V Klenovci vystríhajú z jednej studienky vodu piť, lebo kto sa napije, utratí pamäť.

Ako povstaly občasné pramene, o tom sa rozpráva, že za dávnych časov chodila tam ozrutná potvora s koňskou hlavou. Jej bydlom bola široká jaskyňa, zkadiaľ každodenne sa vyteperila a zo všetkých okolných studní, studničiek a potokov vodu vylogala. Ľudia nemali čo piť, pri čom variť a na čom mleť, a čo viac, koho potvora stretla, toho zadlávila. Raz ale ztadiaľ šiel jeden s dlhou šedivou bradou pútnik, svätý človek; smädný súc, vodu hľadal, ale nikde nenašiel ani kvapky a nato ešte i jedna žena v ústrety mu pribehla, aby jej umierajúce dieťa pre Boha pokrstil. Poneváč vody nebolo, dieťa bez krstu zomrelo. Svätý pútnik sa nad tým hnevom pohnul a potvoru s koňskou hlavou v jaskyni preklial a jaskyňa sa i hneď zarútila. Potvora síce tam zavretá žije, ale sa hádže a metá a vtedy vodu z hlavy občas vypúšťa. (M. Tom. 560).

*

Poznam. Takýto periodický prameň nachodí sa na pomedzí gemersko-tornanskej stolice u Maďarov pod menom Lófő známy. Druhý ale nalezá sa na pomedzí gemersko-spišskej stolice, vyše Ztraceného v Havranovej doline. Prameň tento po každej 6 — 7 hodinovej prestávke s hrmotom vyrúti vodu, ktorá asi 20 minút tečie. Aby tento zriedkavý prírodný úkaz zanímavým sa stal, pripravené je tam vodné koliesko s kladivom, ktoré, keď počas tečenia vody prístroj do pohybu prijde, na železnú dosku silne klope.^[7]

V Modre (prešp. st.) tečie cez mesto potok Modra rečený, v ktorom na Bielu sobotu pred Veľkou nocou na prvé zvonenie na oba brehy početné obecenstvo sa shromaždí a umýva sa v tej povere, že peknú a čistú tvár budú mať a špruhliny nedostanú, a koná sa to s veľkou okázalosťou. (Korab. lex. 421).