Miestne báje a skazky
Autor: Ľudevít Reuss
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Anna Studeničová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy
Neďaleko Suchej pri Ratkovej (gem. st.) vidno kopec, aboby sa tam stádo oviec páslo a pastierka Cvetka pri studničke stála, ale sú to všetko len kamene. Ľud o tomto stáde si rozpráva nasledovne. Bola raz jedna krásna panna, Cvetkou sa volala; nosila vlasy do pása a chodila v menistom rúchu; ale bola aj pyšná a mužského naskrze trpeť a vystáť nemohla.[10] Ona len samotu ľúbila a svoje ako sňah biele ovce tuná pri studničke pásavala. Raz sem prišiel i jeden smädom zmorený starček a prosil ju, aby sa mu dovolila zo studničky napiť ako z Božieho daru. Cvetka ho ale okríkla: „Ja z tej pijem, tebe nedovolím, a čo priam smädom zahynieš!“ „No keď sa mi nedáš napiť — povie starček s hnevom — ale i ty a tvoje ovce len raz budete piť!“ a s tým odišiel ďalej. Krásna Cvetka v menistom odeve a s vlasmi do pása, keď sa začalo mrkať napojila stádo a napila sa i sama; ale keď stádo chcela domov hnať, tu, ako pri studničke stála, s celým stádom skamenela a viac sa nepohla. Len na Vstúpenie každoročne nočným časom ožíva; keď už všetko mladne, hory sa rozvíjajú, ona sem a tam behá, vodu hľadá. V tento čas sa stáda jašia, psi pastierski zavýjajú a pastieri strachom trnú. (Levočs. záb. 1844).
[10] Podľa slov. povestí (Šk. Dobš. 170, 494, 301). Keď krásaviciam Strigôň odníme zrkadlo, stávajú sa zlostnými a vraždia mužských.
