Zlatý fond > Diela > Miestne báje a skazky


E-mail (povinné):

Ľudevít Reuss:
Miestne báje a skazky

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Anna Studeničová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 13 čitateľov

39. Turčianske jazero

Nasledujúci báj je len variant o veľkom plese považskom, pod číslom 28 umiesteného, obsahu a formy ale celkom rozdielnej. Vypravuje sa totiž týmto spôsobom.

Za času istého kniežaťa Turana, celý Turiec tvoril veľké a okrúhle jazero. V jazere tomto bývala krásna Biela panna,[43] ktorá svojimi vnadami a preľúbezným spevom vábila k sebe mládencov a zvábených utopila. Kto raz ju videl nespustil viac s nej oka, a kto raz počul jej pôvabný a lákavý spev, nikdy viac neuvidel svojho otca, svoju mať. No, knieža Turan umienil si, že Bielu pannu musí do siete z tenkých medených nití upletenej chytiť a za ženu pojať. Tým cieľom dal veľkú sieť zhotoviť a do jazera pustiť, súčasne ale i seba na tri mosadzné reťaze o strom uviazať, aby od Bielej panny okúzlený a do jazera nebol vtiahnutý. Keď takto jeden večer na Bielu pannu striehol, počul jej ľúbezný a prenikavý spev, ktorým ho takto vábila: Poď, Turan mladý, poď ku mne, poď v náruč moju, milý môj. Alebo: Poď, v palác môj perlový, čo ligotá sa na dne, poď Turan môj! Keď tak vábive Biela panna spievala, pomaly plávajúc, k nemu sa približovala. No, keď Turan videl jej sňahobiele telo a tie krásne sivé oči, zlaté vlasy, rúčky k nemu vystreté, viac odolať nemohol, silne trhnul reťazy, tieto sa roztrhly a on letel Bielej panne do náručia. Táto bozkom ho vítala, bielyma rúčkami objala a do hlbín jazera niesla a pod vodou skapala.

Ľudia Turanovi na tým výjavom užasnutí zhýkli. No, pomoc ľahká bola, lebo k medenej sieti sa pribrali a so sieťou miesto Bielej panny vytiahli zmoreného Turana. Keď tento zas k sebe prišiel a čo sa s ním stalo vyrozumel, tri razy sa zaklial Paromom, na vodu zem i nebo, že dotedy slova nepreriekne a oko nezažmúri, pokiaľ vraj nebude dno jazera zorané a jazero spustené. Hneď kázal knieža Turan 100 chlapom skaly lámať. Preťali sa na Považie, voda Váhom dolu stiekla. Súčasne zmizlo jazero, ale i vodné kaštiele, zmizla i sama Biela panna, ponechajúc ľúbezné piesne devám a úrodnú zem roľníkom. Knieža Turan nechal meno Turcu i báj tento. (J. Botto spevy 52.)



[43] Nazýva sa ináče i Vodopanna. Opisuje sa v bájesloví, ako panna vysokej postavy, smutnej a bľadej tvári a odená býva priezračným zeleným rúchom. Alebo i takto: Vodopanny sú bielo odené, zeleným pásom opásané; vlasy majú lesklé, bielou laliou ozdobené. Sídlia v jazerách v krištálových palácoch. Ľúbezným spevom lákajú k sebe mládencov. (Dr. Mách. báj 149.)




Ľudevít Reuss

— folklorista, evanjelický kňaz, zberateľ slovenských ľudových rozprávok Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.