ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na Lipovskom zámku dávno kedysi býval pán hradu bohatý, s jedným mladým synom. I stalo sa — ako ľud si báji — že mladý dedič hradu zamiloval sa do krásnej devy rodu roľníckeho a prisahal jej večnú, vernú lásku. Keď sa otec o tom dozvedel, hrozil mu, že ho vydedí, a nútil ho k tomu, aby devu nechal a sebe rovnú si vzal. Syn, nemohúc náporu otcovskému odolať, zasnúbil sa s inou a prísahu zrušil. Keď medzitým hlučná svadba mladému neverníkovi na zámku sa konala a hostia sa veselo zabávali, o pol noci sklamaná deva v zúfalstve vyšla — nesúc na rukách i malé dieťa — na zápoľu, aby do priepasti sa hodila, no nad nevinným dieťaťom horko zaplakala a natoľko v hanbe a v smútku nad nevernosťou svojho milého sa rozžialila, že pomaly i s dieťaťom chladla a na tvrdý kameň sa obrátila. Keď sa ale o tom, čo sa stalo, hostia dozvedeli, že tam deva i s dieťaťom na rukách skamenelá stojí, všetci rozplašení domov sa pobrali, hudba ztíchla a zámok prázdny zostal, lebo i slovu neverný mladoženích na večné veky zmizol. (T. 529). Mladucha ale až podnes na tom istom mieste pri Lipovskom zámku stojí, a ľud si o nej toto báji.