ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kedysi na Borovej hore nerástly stromy, ale tráva a kríky, na ktoré zlato sadalo a celá hora pri východe slnka od zlata sa jasala. Ľudia nepotrebovali ťažkú banskú prácu konať, ale len hotové zlato s rastlín sberať. I zbohatli veľmi. No nebolo im na tom dosť; čím viac mali, ako lakomci, tým viac žiadali, horu jedľami vysadili, aby väčšiu úrodu zlata obdržali, pri čom ale zlatonosná tráva vykapala. O príhode tejto nasledovne rozpráva sa táto skazka:

Obyvateľom pri Borovej hore podarilo sa vyskúmať, že v nej bohaté zláté ložiská sa prechovávajú. S veľkou teda silou začali kopať, aby ku bohatému pokladu sa dostali, už i znaky zlata sa ukazovaly, keď zrazu strašný huk a hrmot sa v bani strhnul. Zem sa striasla a v zelenom blesku zjavil sa duch zlatého ložiska (Kovlad).^[39] Všetci baníci náramne sa preľakli. Kovlad ale začal im hroziť, že jestli kto opováži sa i len kladivom uderiť, stocentovým kameňom ho zarúti; čo oni tu hľadajú? prečo svoje polia neobrábajú, a jeho o majetok pripraviť chcú? a naposledy dodal: „No, keď vás, lakomcov, predsa moje zlato tak trápi, to vám tam hore vynahradím, na Borovej zlato samo sa vám bude rodiť, tam si ho môžte pri východe slnka sberať. Von, von sa berte a mojich pokladov sa netýkajte!“ Ľudia, týmto strašným krikom prestrašení, von sa z bane vysťahovali, Kovlad ale nahnevaný, otvor bane kamením zarútil. Aby ale zlatobažným baníkom sľúbenú vynáhradu dal, v prostred vrchu topiacu pec založil a ohňom drahé kovy začal topiť tak, že zlatá para von na povrch zeme sa tisla, a srazená opäť svojou váhou, na rastliny a pažiť ako rosa sadala, že sa leskly, akoby zo zlata boly. Zlatobažní ľudia nad tým divom veľkú radosť mali, dobrú príležitosť použili a rýdze zlato každodenne oberali a bohatými ľuďmi sa stali. No s bohatstvom i lakomstvo rástlo. Zlatonosné rastliny sa im nízke videly a pre lakomcov málo zlata dávaly, preto na tom sa v porade usniesli, že celú horu vysokými jedľami vysadia, na ktoré viac zlata nasadá, a tak i viac zlata nasberajú, ako z nízkej trávy. I hneď prichytili sa jedle sadiť; pekne rástly, ale sa i rozširovaly a zlatonosné rastliny pomaly vydusily. Zlato prestalo sa rodiť. Čo keď videli lakomci, znovu začali bane otvárať a zlato hľadať, ale všetko márne, v baniach miesto zlata našli len popol a vypálené trosky. Borová hora síce podnes stojí, ale o zlatonosnej tráve a zlatých baniach len bájka zostala. (M. Tom. 468.)