ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď Spiš ešte pralesami pokrytým a neobydlenou postatinou bol, dorazil vojvoda Ľubina i s ľudom svojím tam, kde teraz Ľubovna i s hradom stojí, aby koloniu založil.^[36] Tu sa teda osadili a začali hneď i mesto Ľubovnu ale i zámok budovať. Práca šla pomaly, lebo ich bolo na počet málo, a zvlášte čo na hrade čez deň vystavili, to na druhý deň rozváľané našli.^[37] Tu totiž na blízku, pod vrchom Ostrá rečenom, v jaskyni tisíc siah dlhej, mal svoje bydlo Zlý duch.^[38] I umienil si ho Ľubina v noci vyhľadať a požiadať, aby započatý zámok mu vystavil. Zloduch mu žiadosť milerád sľúbil vyplniť, keď Ľubina mu dušu krvou podpíše. Ľubina listinu podpísal a krv na nej uschla, ale i zámok na vidom oči začal sa nočným časom staväť. Už vysoko sa pnely skalné múry a zámok už-už hotový stál, ale Ľubina vekom začal starnúť a začal sa obmýšľať, že on dušu svoju Zloduchovi podpísal, v noci, vo dne pokoja nemal. Zanechal teda krásny zámok a išiel do blízkeho kláštora k Milosrdným otcom, tam svoju príhodu vyrozprával, svoje hriechy oľutoval a rozhrešenie od Milosrdných otcov prosil, čo mu otcovia i udelili, hlavu svätou vodou pokropili, medzi seba ho prijali a ho ubezpečili, že viac žiaden Zlý duch nad nim moci nemá. Tak uspokojený Ľubina býval v kláštore. Keď ale Zloduch zvedel, čo sa stalo, hor’ stal, aby vystavený zámok zničil, lebo dušu ulovenú utratil. Vyšiel teda z tisícsiahovej diery, zručal hnevom velikým, potom zdvihnul hroznú urvu (ulomený balvan) a niesol ju na malom prste, aby hodil na zámok a stroskotal ho so všetkým, čo v ňom býva. Ale ako urvu zdvihol, aby ju hodil, tu práve o pol noci s veže zvučný hlas posvätného zvona zavznel a Zloduchovi moc odňal, tak že hodená skala len na breh Popradu padla, kde i podnes leží. Tak Ľubina s Bohom sa smieriac, potomkom svojim zámok Zloduchom vystavený zanechal a prikázal, aby jeho i mesto Ľubovnu podľa jeho mena nazývali. (Dľa návodu M. Tompy 554.)