ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na zámku Hričove (trenč. st.) bývala dakedy osamelá vdova, ako pustovnica. Prišiel raz k nej zo susednej Lietavy záletník a uchádzal sa o jej ruku, ale bez výsledku. Záletník sa nad tým pohoršil a silou opanoval Hričov hrad a vdovu v žalári dal uväzniť. Raz ale pred zámkom zjavil sa jeden mních a žiadal, aby ho do zámku pustili, čo keď urobiť nechceli, začal volať, že v zámku veľká neprávosť sa deje, nevinná vdova vo vlastnom zámku v žalári uväznená sedí, a trest Boží musí na celý zámok prísť! Čo keď pán zámku počul, zmocnil sa ho a dal i jeho uväzniť. Na druhý deň ale, akonáhle svitlo, veľký strach zmocnil sa všetkých ľudí v zámku, lebo pred bránou zase stál mních a rukou hrozil — ale bol už z kameňa. Všetka čeľaď a sluhovia poutekali, len sám pán i s hradným zostal, a kázal ihneď vdovu zo žalára vypustiť, ale tá bola už mŕtva, čo tak prekvapilo hradného, že i ten zutekal a pána hradu zanechal samotného. Keď ale deň sa nachýlil a tmavá noc nastala, začaly sa mu príšery ukazovať, potom zlí duchovia lomoziť, až celý hrad ohňom obsypali a zapálili, v ktorom sa i pán hradu zadusil. Na pamiatku tejto udalosti tam pred bránou až podnes stojí kamenný mních, a od toho času jestli kto čo tam vystaví, na druhý deň rozmetano najde. (Kar. Štúr: Ozvena Tatry).