ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nová Baňa, baňské mesto (v tekov. st.) bola niekdy tak bohatá na zlatú rudu, že haviari tým zlatým prachom boli platení, čo im v baňach na odev napadal. Obyvatelia ale týmto bohatstvom natoľko zbujneli, že v samých baňach nesmierne hostiny vystrájali a najohavnejších výstupkov sa dopúšťali, až ich rozpustilosti miera sa naplnila, a „zemetrasenie“ do 400 osôb obojeho pohlavia v jednej rozsiahlej bani pri hostine celkom zasypalo. Krv zabitých za dakoľko dní tiekla zo štôlne. Po istom čase s veľkým nákladom chceli baňu otvoriť a zlatú žilu vyskúmať, ale sa to nepodarilo. (J. M. Korab. Geogr. lex 326.)

O nepravidelnom chotáre tohoto mesta z tejto i z tamtej strany Hrona nasledujúca žartovná bájka sa rozpráva: Kráľovná Mária (1382 — 86) bola naklonená chotár novobaňský rozšíriť, a dovolila obyvateľom medze v tej vzdialenosti pozakladať, nakoľko by jeden muž s jednej i s druhej strany Hrona mohol za deň obísť. Tým cieľom teda meštianstvo vyvolilo štyroch driečnych pechúrov, ktorí by po páre i s jednej i s druhej strany Hrona šli a týmto spôsobom chotár rozšírili. Vybrali sa teda jednoho dlhého dňa na cestu. Tí dvaja čo s tejto strany Hrona sa pustili, chvalitebne a šťastne previedli svoju úlohu, naproti tomu, ale čo s tamtej strany išli, nedbanlive si počínali. Dobre sa totiž zásobili jedlom a nápojom, a tak posadajúc, oddychovali si, jedli a pili často; a pritom si i pospali v tej nádeji, že keď si náležite pooddychujú, tým rýchlejšie budú môcť kráčať. Tak prešiel celý deň, až sa zmrklo, a oni podľa predpisu, prinútení boli domov sa vrátiť. Preto chotár novobaňský je nepravidelný, s jednej strany Hrona úzky, s druhej ale široký, lebo ho tak títo chodáci rýchli i zpozdilí vyznačili. (Korab. lex. 326.)