Miestne báje a skazky
Autor: Ľudevít Reuss
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Anna Studeničová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy
Neďaleko Levoče leží Kláštorisko,[13] tam stál kedysi kláštor i s vežou. Kláštor bol časom zanechaný a padnul v rumy, veža ale dlho zostala stáť i s jedným zvonom, bez majiteľa, až sa dve najbližšie obce začaly dohadovať, ktorej prináleží zvon. I sišli sa z oboch obcí starší a prednejší gazdovia ku starému kláštoru, aby si zvon sosňali a domov dopravili, ale nevedeli sa dohovoriť. Medzitým ohlásil sa jeden cudzí človek: „Ani vy, ale ani ja neznám, komu z vás ten zvon prináleží, vie on to len sám, a preto probujte ho z miesta pohnúť, komu sa podá.“ I zapriahli hneď dva voly, ale ani z miesta sa nepohnul; zapriahli štyri, potom šesť, zvon zostal ležať. Potom z druhej obce zapriahli a aj dva junce po ľahku ho pohli a domov odviezli, lebo po pravde podivný zvon im prináležal. (M. Tompa 566.)
[13] Ináčej sa zovie: Lapis refugii ale i kameň útočišťa, kde počas tatárskeho poplenu okolní obyvatelia útočište hľadali.
