ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Nemecko-ľupčianskej doline, niže kúpeľa Železnô, leží aspoň 30 metrických centov ťažký balvan, na ktorom sa nachodí rukou ľudskou umele vyhĺbená ľudská šľapaj. Domnienka o tejto šľapaji je tá, že bola niekedy upotrebená pri „Božích súdoch“ (ordaliach), tak ako onen kameň na ostrove Rujane. (Čas. MSS. II. 97.) — Na R. Bystrom, podobne v žule, nachodí sa vykresaná ľudská šľapaj, o ktorej sa hovorí, že keď Pán Kristus vstupoval na nebo, tam stúpil. — V Jelšave podanie ľudu hovorí, že Starý hrad s Hradoviskom spojený bol remenným mostom. Týmto mostom vraj prechádzala s jednoho hradu na druhý takzvaná pani Pú a strážila i na jednom i na druhom množstvo pokladov, ktorú úlohu na Starom hrade teraz vraj vykonáva veľký čierny had. (Sbor. MSS. IV. 134.) Baníkom v zlatých baňach v doline Vajskové pod hoľami (stol. zvol.), vždy niekto zjedol potravu. Raz dostihli ale ženu vysokú a silnú, s veľkými prsami. Vlasy mala zlaté.^[23] Baníci ju poviazali a hodili do potoka Vajskové, ale voda ju vyhodila na breh pri Kremnici, kde ju ľudia vysvobodili. Za to zmizlo všetko zlato vo Vajskovom a nachodí sa teraz v Kremnici, lebo to bola Runa (Němcovej sebr. spisy IV. 391).

Na Suľovej holi (gem. st.) nachodí sa jaskyňa, v ktorej chýrečná čarodejnica, menom Momatka bývala. — Na tisovskej Hradovej bývala kňaga Manga. — Ako sa z Jelšavy chodníkom ide do Kamenian, leží tam jeden plochý kameň, ktorý má v prostriedku neďaleko jedno od druhého dve vtlačené diery, s jednej strany dve šľapaje a s druhej podobne tak. O tomto si ľud báji, že tu Pán Kristus na nebe vstúpil; kde sú dve diery, tam stál rebrík a s druhej strany ho držal sv. Peter. V Kláštorisku (Lapis refugii; spišs. st.) nachádza sa jaskyňa, v ktorej niekdy Drak sídlil^[24]. — Šajó-gemerčania si rozprávajú o revúckom starom, 1206. roku liatom zvone Quirínu, že keď sa na ňom zvoní, v tamejšom zámku pod zemou brat sa mu ozýva, lebo je z Gemera unesený. — V chyžňanskom chotáre leží pod holou Kohút úzka dolina Hladomor zvaná, o ktorej sa báji, že tam pri plenení tureckom obyvatelia chyžnanskí sa utiahli, ale i hladom vymreli. Tak súsedná dedina, Umrlá Lehota, počas moru vymrela, len jedna mladá žena zostala. Mrtvých pochovať si z blízka a i z ďaleká zavolala, polia i domy medzi nich rozdelila a hneď z nich i hodného muža si vybrala. — Na muráňskych vrchoch nachádzal sa veliký had, a keď horely lesy na začitku tamtoho stoletia, v požiare hvízdal ako valach. — O veľkom ukrytom poklade píše L. Bartholomaeides (Notit. comit. gömöriensis 558) nasledovne: Niže dediny Čierna Lehota zvanej vídať veľkú hromadu železných trosiek. Medzi týmito troskami v polovici XVIII. stoletia najdená bola železná tabuľa s nasledujúcim nemeckým nápisom:^[25] An. 15492 dňa 9. oktobra sme našu kassu s 200.000 zl. do malého sklepíku, 36 hodných mužských krokov vyše hámra, proti Slaboške zavreli, práve proti skale na Cimberku ležiacej, pred Turkami a Tatármi skryli a sklepík troskami na štyroch mužov zvyšky zasypali. Na dôkaz toho železnú plochu sme v našej komore pod šiestu dosku od stolice schovali. Daj, Bože. čo skorej opäť milý pokoj. IHB a G. L. S.“ — O založení obce Brádneho (v gem. st.) toto si dnešní obyvatelia rozprávajú. Prví, čo do tohoto pustého kraja prišli, boli traja bratia baníci. Jeden z nich sa osadil v doline na chotári, podnes Starým Brádnom nazývanej, druhý sa umiestil, kde terajšie Brádno leží, a tretí si Zdychavskú dolinu za sídlo vyvolil. Všetci traja bratia na týchto miestach baníctvom sa zaoberali a najstaršieho za hutmana považovali. Tento ale pozdejšie s bratom, Čechom menovaným, sa sdružil a spolu býval. Takto tedy povstala obec Brádno od bratov Bratnô menovaná. A podnes všetci obyvatelia Hutmani čiže Hucmani, alebo Češi sa nazývajú, a aby sa vospolok rozoznávali, priezviská si pridávajú (L. Barth. Notit. comgömör. 509). — Prví obyvatelia V. Revúci boli vraj dvaja bratia, ktorí sa osadili medzi zápolou Skalka rečenou a hájom pri potoku Zdychavka. Kde terajšie mesto leží, bola vraj neprístupná, šašinou zarastená močarina, v ktorej sa vlci ukrývali. Títo bratia boli takzvaní kováči, ktorí z rúdy zo Železníka nosenej železo dorábali a skutočne veľké ložiská železných trosiek po sebe nechali. Poneváč ale boli bezdetní a veľké bohatstvo nadobudli, toto pod rečenú Skalku v nejakej pivnici tajne uschovali. — Na Kraskove pri chráme nachodila sa kostnica preplnená kosťmi zomrelých ľudí, medzi ktorými i jedna neporušená mŕtvola ležala. Na kostiach všetko mäso nachodilo sa vysušené, ako keby bolo zaúdené bývalo. Táto mŕtvola bola z hrobu pre iného určeného vykopaná a v tomto stave dlho v kostnici neporušená ležala. Raz ale jeden tesár, ako dach chrámu opravoval, túto mŕtvolu videl, ale po chvíli i s rozumu podstúpil a mŕtvolu na chrbát vezmúc, po horách s ňou blúdil, až jej hlavu i driek ztratil a po čase, len ľadvie a nohy nazpät priniesol a na predošlé miesto položil, ktoré r. 1777 pochované boly. (Notit. com. göm. L. Barth. 610)^[26]. — Na Kráľovej holi nachodí sa na spôsob stola plochý kameň, za ktorým vraj kráľ Matej počas poľovačky stoloval a na pamiatku tento latinský nápis dal vyryť: „Hic hospitatus est Matthias rex Hungariae anno 1474 — Privatum commodum, latens odium, juvenis consilium — Per haec tria omnia pereunt regna“. (Tu stoloval Matej kráľ uhorský roku 1474. — Osobná pohodlnosť, tajná nenávisť, nedospelá rada — skrze tieto tri všetky kráľovstvá hynú)^[27]. (Not. com. göm. 34.)