ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Od Pustého poľa vedie cesta hlbokou dolinou, až sa prijde ku Kamennej bráne, popod ktorú sa prechádza. Túto bránu vraj stavaly na piaď vysoké Lútky ku pocte svojmu kráľovi (Kovladovi)^[12] keď sa ženil, a ozdobily ju kvetami, zelenými ratolesťami, pozlátily ju a drahokamy povykladaly, aby dlho a šťastne i s manželkou žil a panoval. No toho času Hron bol bohatý na zlaté a strieborné bane, ovocie rozličné sa rodilo, polia žitom a pšenicou boly zasiate a ľud bol zámožný. Kráľ Lútok i s kráľovnou žili šťastne, až sa dožili i tej rodičovskej radosti, že sa im narodil pekný syn, a hneď mu i pestúnku z Telgarta zaopatrili, aby ho pestovala a prísne jej prikázali, aby ho s očí a s rúk nespustila. Pestúnka ho verne opatrovala a kam s ním prišla, požehnanie na poliach, i v baňach ešte vzrastalo. No Červený zloduch to závidel a preto dotiaľ unúval, pýtal a prosil pestúnku, aby mu malého chlapčeka dala, až ho i obdržal a odniesol. Kráľ Lútok sa nad tým veľmi zarmútil a hneď rozkázal všetkým Lútkam sa ozbrojiť a Červeného zloducha k tomu prinútiť, aby odňatého syna mu prinavrátil. Tuhá vojna sa strhla, ale zloduch bol mocnejší a kráľovo vojsko zbil. Kráľovi nepozostávalo inšie ako živých ešte posháňať, požehnanie v baniach a roliach sebou vziať, Hron opustiť a inde sa presťahovať. Od toho času Hron schudobnel; na roliach sa sotva ovos urodí, na lúkach len malá tráva rastie a v baniach zostala len železná rúda. Kamenná brána ale ešte stojí ako pomník tejto udalosti. (M. Tompa 501.)