ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Táto nachodí sa pri dedine Svätý Ondrej (v lipt. st.) pod hoľami Vráta a Na tri kolky rečenými. O týchto hoľach sa povráva, že sa tam nachodí veličizná skala, ktorá má na jednom boku nožnice a na druhom bujaka vyťatého. Keby tú dakto otvoriť vedel, našiel by dvere, vedúce do jaskyne, kde leží hŕba zlatých a strieborných peňazí. Tieto uložil sem Jánošík so svojimi zbojníkmi. Keď títo chceli dnu vnísť, dotkli sa dačoho na tých nožniciach alebo bujakovi, a skala sa im hneď otvorila. Tie peniaze sú posiaľ všetky tam, len že do jaskyne nikto nevie vnísť. Predtým probuvali aj otvárať tú skalu, ale bez výsledku; teraz už ani to nevedia, kde sa ona nachodí, lebo znaky zarástly mochom.

Poniže tej skaly pásol vraj kedysi jeden valach ovce, a vyvalený na pažiti, pohvizdoval si. Ale ako sa zodvihol, aby ovce pozaháňal, zadivil sa, že sú mu nohavice krásne na beľavo zabarvené. Keď sa ale lepšie dookola poobzeral, pozoroval, že s jednej skaly belavá barva kvapká. Poponáhľal sa teda ovce pozavracať; ale keď sa vrátil, už viac to miesto nemohol nájsť. Hľadal ho i na druhý deň, ale všetko darmo.

Báji sa ďalej, že na druhej strane Trnovca tiež jeden valach pásol ovce, ktoré keď mu raz bez príčiny začaly utekať, zodvihol kamenček a hodil za nimi. Ale ako to urobil, postavil sa pred ním zemský Pidimužík^[41] v červených nohavičkách a v červenej čiapočke a povedal mu: „Ej, valaše, valaše! aký si ty sprostý! Načo si tú skalku zahodil? Veď to bol diamant a viac stál, než celý tvoj kŕdeľ oviec. Po týchto slovách Pidimužík zmizol. Valach síce tú skalku hľadal, ale ju viac nenašiel. (Čas. MSS. r. III. 3.)

O založení dediny Svätého Ondreja (v lipt. st.) sa báji, že dvaja bratia Ondrej a Benedikt prišli z Poľskej a založili dve osady. Ondrej založil terajší Svätý Ondrej a jeho potomci dostali meno Andrejanský, a Benedikt Beňadikovú, súsednú obec s Ondrejom. Títo bratia mali jednu sestru, ktorá bola zaľúbená do koniara (pastiera koní) a mala s ním i dieťa. Koniar založil obec Konskú, a na majetku sestry Ondreja a Benedikta založená obec dostala meno Húrňa, teraz Hôra. Všetky tieto obce sú jedna s druhou súsedné. (Tamže str. 4.)