ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V tmavej noci vo víchrici, postavil sa Boží anjel v Červenej hore na vysokú skalu, ale súčasne postavil sa i Pekelník na druhú. Keď sa so zvedavosťou jeden na druhého podívali a ty kto si? sa opýtali, začal anjel: „Ja som ochranca ľudí, prinášam im pomoc v nešťastí; nedá hynúť biednym posol Boží!“ a zajasala sa mu tvár. Načo mu odpovedal Pekelník: „A ja žiadosť ľudí vyplňujem, rozkoše im pripravujem a ich duše získať hľadám,“ a celou postavou sa zachvel. „Dobre teda, riekne anjel, hneď začneme konať práce svoje. Pozri len, či vidíš tam v diaľke dvoch úbohých pútnikov, jeden hladom hynie, druhý zimou krehne. Rýchlu potrebujú pomoc, pusť sa dolu, tu máš dve závitky, v tejto oheň, v tejto ale chlieb zavitý, toho ohrej, tomu chleba podaj.“ Pekelník ihneď pribehnul k pútnikom, ale hladom zmorenému oheň, a zimou skrehlému chlieb podal. „Tu vraj anjel Boží vám pomoc dáva.“ Keď sa ale Pekelník opäť vrátil na vysokú skalu, riekol anjelovi potmešile: „Tvoj rozkaz už vyplnený, ale sotva sa ti za tú pomoc poďakujú.“ „Vedel som! povie anjel, že tie veci prečaruješ, a preto som na chlieb povedal, že to oheň a na oheň, že to chlieb. Prelstiť si ma chcel, ale pozri tamto, ako zimou skrehnutý sa ohrieva, a hladom zmorený sa chlebom občerstvuje. Vedel som to; ale ty nevieš, čo ťa očakáva.“ A v tom oboril sa anjel na Pekelníka a so zápoly ho dolu shodil, potom v lese ratolesť ulomil a tá sa mu v ruke na blýskavý meč obrátila. Pekelník sa pustil na útek, ale anjel ho mečom počal rúbať, tak že sňah i zem v celej hore krvou zostaly poliate. Zem i do teraz je červená ako krú, a preto táto hora i „Červenou horou“ sa nazýva. (M. Tom.)