ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

O veľkom dolnozemskom plese nasledujúci báj v ľudu koluje. Tam niže Oršovej, kde riečište Dunaja veľmi úzke, stál niekedy nesmierne veľký a vysoký železný palác jednoho draka, tak že Dunaj nemohol pretekať a takto zahatený, celú Dolnú zem medzi Tisou a Dunajom voda zaliala a toto veľké pleso „Sladkým morom“ sa nazývalo. V drakovom železnom paláci ale od pravekov jedna krásna panna zakliata bývala,^[32] kým sa nenašiel rytier bezúhonný, ktorý draka v bralách bývajúceho a pannu strážiaceho nepremohol a železné paláce nerozbúral a zakliatu pannu nevyslobodil. Potom voda Sladkého mora prez rumy drakovho palácu valila sa prudko nadol do Čierneho mora, dolné kraje medzi Tisou a Dunajom zostaly suché, a víťazný rytier dostal odkliatu pannu, ktorá sa i doteraz v báječnom rúchu na Dolniakoch v poveterných maľovidlách (vo fata morgane ako Poludnica) zjavuje. (E. (Černý 119.)

Podobná asi povesť rozpráva sa i o veľkom plese na Považí týmto spôsobom. Tam vraj, kde teraz Starhrad stojí, stály kedysi medzi Turcom a Trenčínom nebotyčné bralá, v ktorých divý býk Tur^[33] mal bydlo svoje a tam v paláci pod vlnami Váhu rozostavenom, chránil krásnu kňahyňu Margitu. Kým paláce Turove stály, boly vraj doliny Oravy, Liptova, ba i celý Turec hlbokými vodami zaliate a tvorily veľké pleso. Našiel sa medzitým i tu rytier, ktorý býka premohol a zničil, s jehož pádom nielen že kliatba a väzenie Margitino prestalo, ale i paláce jeho v rumy klesly a prez ich rozvaliny z rozsiahleho plesa voda nadol stiekla a zaplavené kraje suché ostaly. Od tohoto Tura dostal meno Turec, a od Margity menujú sa povestné z Váhu von vyčnievajúce skaly Margitou.