ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[8]

V Bojniciach (nitr. st.) boly pred dávnymi časy chýrečné kúpele. Každý nemocný sa tu uzdravil, ale kúpeľník si dal za to i draho platiť a veľmi zbohatnul, lebo bol hostí nemocných nával veľký, a chudobný človek prístupu ani nemal. Raz ale prišiel ta i jeden chudobný a neduhom skľúčený pútnik a požiadal bohatého kúpeľníka, aby sa mu dovolil aspoň v tej vode čo z kúpeľa nepotrebná odteká, okúpať, lebo veď nemá zlata ani striebra, ale Pán Boh mu to hojne vynahradí. Kúpeľník mu ani to nedovolil, ale zhrda ho odpravil, že len možných vysluhuje a žobrákov nepotrebuje. „No keď si taký tvrdý, riekne pútnik, nech ti budú i peniaze tvrdé a voda nevoda.“ A prv než zašlo slnko, liečivá voda prestala tiecť a žriedla vyschly. Kúpeľní hostia sa rozišli a kúpeľ zostal pustý. No nič preto, myslel si boháč kúpeľník, veď už mám peňazí zlatých i strieborných plné sudy a vrecia, kúpim si tento zámok, čo má toľko oblokov, koľko do roka dní, a budem si žiť v hojnosti a bez starosti. Ale jeho spokojnosť dlho netrvala, lebo keď išiel do pivnice svoje poklady obzreť, tu vidí, že všetky dukáty na drobné a okrúhle, a toliare na väčšie okrúhle kamienky sa premenily. Bohatý kúpeľník sa síce dávno pominul, ale skamenelé peniažky sa mu ešte vždy v Bojnicach ukazujú.^[9]