ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

O týchto sa ešte tento variant rozpráva.

Na hrade Strečno rečenom bývala mladá vdova, ktorá zamilovala si driečneho mladého šuhaja z Ľubochne, ale ten jej láskou pohrdol, lebo zamiloval si šumnú devu Margitu, pastorkyňu vdovicinu. Čo keď macocha spozorovala, nesmierne urazenou sa cítila a pastorkyňu Margitu umienila si zmárniť. Raz teda poslala ju do Vrútok do Turca k rodine svojej, a keď sa Margita podvečer domov vracala, tam, kde je chodníček nad Váhom najužší, a pod chodníkom priepasť najväčšia, za strom sa ukryla a na pastorkyňu striehla, a keď blízko prišla, sotila ju dolu do hlbočiznej priepasti Váhu. Mrtvola Margitina zastavila sa na hrebeňoch ostrých skál z Váhu čnejúcich, a od tých čias tieto ostré skaly Margitou sa menujú. Pre pltníkov miesto toto je osudné, lebo ak úzunkým prielazom veslár plť neprevedie, ztroskoce sa táto a on s ňou zahynie. Keď sa ale chýr rozniesol, že Margita je zavraždená, hneď padlo podozrenie na macochu, táto ale zo strachu pred súdom z Besnej skaly hodila sa do Váhu.^[34] Skalu túto, kolmú ako stena, ľud Besnou menuje, lebo komu sa nepodarí v diaľke asi na siahu od nej plť udržať, ten musí sa stať obeťou jej besu. (E. Černý 119.)^[35]