Miestne báje a skazky
Autor: Ľudevít Reuss
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Anna Studeničová, Jana Jamrišková, Tibor Várnagy
O týchto sa ešte tento variant rozpráva.
Na hrade Strečno rečenom bývala mladá vdova, ktorá zamilovala si driečneho mladého šuhaja z Ľubochne, ale ten jej láskou pohrdol, lebo zamiloval si šumnú devu Margitu, pastorkyňu vdovicinu. Čo keď macocha spozorovala, nesmierne urazenou sa cítila a pastorkyňu Margitu umienila si zmárniť. Raz teda poslala ju do Vrútok do Turca k rodine svojej, a keď sa Margita podvečer domov vracala, tam, kde je chodníček nad Váhom najužší, a pod chodníkom priepasť najväčšia, za strom sa ukryla a na pastorkyňu striehla, a keď blízko prišla, sotila ju dolu do hlbočiznej priepasti Váhu. Mrtvola Margitina zastavila sa na hrebeňoch ostrých skál z Váhu čnejúcich, a od tých čias tieto ostré skaly Margitou sa menujú. Pre pltníkov miesto toto je osudné, lebo ak úzunkým prielazom veslár plť neprevedie, ztroskoce sa táto a on s ňou zahynie. Keď sa ale chýr rozniesol, že Margita je zavraždená, hneď padlo podozrenie na macochu, táto ale zo strachu pred súdom z Besnej skaly hodila sa do Váhu.[34] Skalu túto, kolmú ako stena, ľud Besnou menuje, lebo komu sa nepodarí v diaľke asi na siahu od nej plť udržať, ten musí sa stať obeťou jej besu. (E. Černý 119.)[35]
[34] Ináče vypravuje sa, že macocha, morená súc zlým svedomím a visiami: počula, akoby šuhaj z Ľubochne na píšťale pod oblokom hral. Zavolala ho dnu ako mladoženícha, ale s ním prišli i podivní svätí, utopenci. Utopenci ale pri hlučnej hudbe a výskaní macochu viedli na sobáš, na Besnú skalu.
[35] Skazku túto básnicky spracoval J. Botto (Spevy 99), v ktorej, ako variantu sa dokladá, že od tých čias o polnočnej dobe na tých skalách čosi divo kvíli a vreští, a vtedy beda pltiam, lebo to nešťastie znamená. Nejedna plť sa na tom mieste rozletí, kým nevinnej obeti miera sa nedoplní, a len potom vraj celým Váhom plť poletí bezpečne dolu ku Dunaju.
