SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Torzo boha

[14]

Som múdry, smelý, štedrý a nikdy nezalžem.
Kus boha nosí so mnou na svojom chrbte zem,
čo v nej je, čo je na nej, čo nad ňou — slúži mne,
vysávam všetky šťavy tej krásnej rabyne.
Ale ty, brat môj drahý, ty sa mi nepokloň,
lež ako chlapca chyť ma a cez koleno zlom,
a ak si lepší jak ja, a ak sa ti len dám,
z rúk svojich nevypusť ma a neúprosne lám,
len keď sa láme, vidieť, čo fárb má papršlek,
len keď ma lámeš, vidíš, čo som ja za človek.

Ja múdry, smelý, štedrý a pravdomluvný muž
kus boha mal by nosiť, a nesiem pekla kus:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
tú svoju hlúposť drzo vždy vážnosťou chcem kryť,
čím bližšie ku smrti som, tým dlhšie chcel by žiť,
keď nemám nič, sa delím, keď mám, by ešte bral,
keď iný zaplakať chce, tak rád by som sa smial,
keď iní zasmejú sa, by zaplakali, chcem.
Som hlúpy, chabý sebec a ustavične lžem.
No, ak ja zlomím teba a zdepcem pod nohy,
ty budeš opravdivý, ty budeš úbohý.



[14] Torzo boha — Bratislava 8. X. 1932. Báseň je v rukopisnom zošite RJJ č. 8 a má motto: „Von s farbou!“ Vedľa viacerých drobnejších odchýlok má dvanásty verš takéto znenie:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

kus Boha nosím v sebe? Ja nesiem pekla kus: