SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zimná jar

[25]

Že zase ku sviatkom som starú babu stretol,
čo líči na bielo náš umáganý kraj.
Už chodník biely je a belie sa i háj,
kde ako pavúk som raz siete lásky plietol.

Dni snehom leteli a za rokom rok zlietol.
Na biely december mi ošedivel máj
a do líc, do vlasov kus svojho snehu vmietol…

I sieť je šedivá i muška, nebodaj,
sťa baba, ktorú som dnes na chodníku stretol
na Kvetnú nedeľu bez nedele a kvetov.



[25] Zimná jar — dátum vzniku básne a rukopis sa nám nepodarilo zistiť. V rukopisnej zbierke RJJ č. 6 existuje variant tejto básne, napísanej v Žiline 28. III. 1915 pod názvom Zima na jar:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Že zase ku sviatkom som starú babu stretol
čo líči na bielo náš umáčaný kraj.
Už vrchy biele sú, zabelel sa i háj
i mesto špinavé i chodník, čo ma smietol
v sieť lásky, ktorú som raz namyslene plietol.
Už siete šedivé, už ošedivel máj
i líca ružové i vlasy nebodaj
i túžby mladosti sťa baba čo som stretol
na kvetnú nedeľu bez nedele a kvetov.