Proti noci

Za toto dielo ste už hlasovali. Ďakujeme! Celkovo má toto dielo 550 hlasov.

Autor: Janko Jesenský

Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Michal Belička, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeseň

[24]

Rieky hladina sa vraští
od dýchania jesene.
Lieta sem-tam žlté lístie
ako vtáctvo splašené.

Zletelo už na chodníky,
vysedáva na tráve,
jazierko tam medzi krami
od neho je pehavé.

Sťaby sťahovať sa chcelo
s ostatnými vtáčaty,
azda myslí, že sa na jar
k rodným vetvám navráti?

Aj mne jeseň brázdi čelo.
Zožltli mi nádeje.
Dohonil ma chladný vietor.
Darmo lietam — pozde je.


[24] Jeseň — rukopis básne sa nám nepodarilo zistiť.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Zimná jar