SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z knihy života

[27]

Som veľkej knihy pri čítaní.
Prevraciam pomaličky strany.
Čo deň, to stránka. Neviem sám,
že kedy knihu dočítam.
A neviem ešte ani dneska,
do konca koľko chybí strán.
Len viem, že vyšla humoreska
z náletov pyšných na román,
moc prózy z veľa poézie,
moc hlúpych frašiek z tragédie,
z nebeských veľa zemských scén…

A čítam, hoci koniec viem:
Hrdina chcel vyjsť na nebesá,
a z duba spadne čochvíľa.
Na malom kopci zachechce sa
smrť — žitia nášho satira.



[27] Z knihy života — Bratislava 5. IV. 1932. Báseň je v rukopisnom zošite RJJ č. 8. Je na viacerých miestach poprečiarkovaná a rukopis svedčí o tom, že ju básnik viac ráz prepracovával:

Som veľkej knihy pri čítaní.
Prevraciam pomaličky strany.
Čo deň — to stránka.
Neviem sám, že kedy knihu dočítam.
A neviem ešte ani dneska,
ku koncu koľko chybí strán.
Nejedna je v nej humoreska
nejeden nálet na román
moc prózy z veľa poézie,
moc komédie z tragédie,
z nebeských veľa zemských scén…

Ja čítam, hoci koniec viem:
Hrdina chcel vynsť na nebesá
a schová ho len mohyla.
Na kopčeku jej zachechce sa
smrť — žitia nášho satyra.